Rimbaudove mimoriadne nadanie sa ukázalo už na strednej škole, keď jeho latinské verše dokonca ocenila Akadémia v Douai. Už vtedy ukázal, že je obdarený všetkou básnickou výzbrojou, veď mu ju mnohí až krvilačne závideli. Škoda len, že mal aj dar rýchlej prispôsobivosti, čo spôsobilo pod otupným parížskym slnkom rýchle vyschnutie jeho básnickej žily.
Jeho básnické dielo siahajúce do najranejšej mladosti (roky 1869 až 1871) je naozaj bohaté. Obsahuje zväčša krátke básne, sonety, trojveršia, no nájdeme aj básne s päťveršovými či šesťveršovými strofami. Rimbaud nikdy nepoužíval združený rým, zato však veľmi statočný. Voľba slov je takmer vždy dokonalá, niekedy zámerne pedantská. Rimbaud vie byť vo svojich básňach bravúrne posmievačný a potmehúdsky, no zároveň zostáva pevne na básnických nohách.
Už od detstva sa v rodnom meste Charville cítil vykorenený a vyčerpaný. Niekoľkokrát z domu ušiel, okolnosti ho však vždy prinútili vrátiť sa. Keď ho však do Paríža pozval sám Paul Verlaine, Rimbaudov veľký básnický vzor, neodolal a nadviazali spolu priateľské, ba až intímne styky. Vznikajú však medzi nimi časté hádky a roztržky, ktoré vyvrcholia v roku 1873, keď Verlaine v amoku vystrelil na Rimbauda, za čo ho odsúdili na dva roky väzenia.
Vtedy sa začína Rimbaudova séria ciest po svete: navštívil Nemecko, Taliansko, Holandsko, Švédsko, zakotvil však v Egypte, kde rozbieha vlastné živnostnícke zamestnanie. Práve tu sa uňho objavujú prvé bolesti kolena, ktoré sa neskôr ukázali ako smrteľné. Ako sám tvrdí v liste svojej sestre Isabelle, spočiatku ho bolesť trápila len veľmi zriedkavo. Neskôr však prerástla do rozmerov, ktoré sám opisuje „ako keby mi zboku do kolena vbíjali špicatý klinec.“ Nohu mu musia napokon amputovať, proti čomu ostro protestuje, no ani to nepomohlo.
Jean – Nicolas – Arthur Rimbaud zomrel 10. novembra 1891 v Marseille na rakovinu. Jeho básnické dielo je obsiahnuté v troch zbierkach : Básne (1870 – 1871), Iluminácie (1872 – 1873) a Pobyt v pekle (1873).
Použitá literatúra : Paul Verlaine – Prekliati básnici, Tatran, 1971, Bratislava, preklad Vladimír Reisel Arthur Rimbaud – Já je někdo jiný, Praha 1963
