Postupne prichádzali aj ďalší cestujúci. A každý so svojou „miestenkou“.
V Žiline nastúpil starší pán, ktorý mal miestenku na miesto, na ktorom sedel mladík, pravdepodobne huslista. Ten pozrel na svoj lístok a poprosil ma, aby som mu uvoľnila, pretože on má miestenku do vagóna č. 2, miesto č. 25 a ja mu vraj sedím na jeho fleku.
Staršiemu pánovi to bolo nepríjemné a preto požiadal mladého gentlemana, aby chvíľu počkal, kým príde sprievodca.
Mladík si sadol a hneď navrhol skvelé /pre neho určite/ riešenie: „Ak máme dvaja zakúpené lístky na to isté miesto, to miesto patrí tomu, kto si lístok zakúpil skôr. A ja som si lístok kupoval pred dvoma dňami. Tak je to spravodlivé.“
V tom vchádzal sprievodca a obaja sme mu podali cestovné lístky i s miestenkami.
Môj spolucestujúci huslista mal smolu – mal síce miestenku do vagóna číslo 2, dokonca aj právo na sedadlo č. 25, ale v to ráno nasadol do nesprávneho vlaku... mal totiž lístok na IC-ečko...
