Pozerám.... vidím.... píšem....Viem, že sa dotýkam ľudských bytí....a tak posúvam seba aj iných vpred...som SpiSoVateľKA Zoznam autorových rubrík: Predškoláci, Ach jaj, Z môjho pera, A zázraky sa dejú, Adamoviny, niečo pre zmysel života, Súkromné, Nezaradené
Z každého rohu na mňa kričí :Sagan je majster sveta. Blahoželám Peťo. Ale.... sú aj iné svetové majsterky o ktorých sa nedočítate v športe... Sú vytrvalé, prudko odpúšťajúce, so všetkých síl bojujúce...
A som tu. V lekárni. Zháňam niečo od bolesti... veď akože inak, zubná pohotovosť funguje do 18.00 a beda, prebeda, ak to prešvihneš.... Alebo inak povedané, ak sa ti to stane, tak trp si Jozef Mak! Tak ti treba, tak, tak, tak.
Každý veriaci je občas sklamaný, že Boh si ho akosi prestal všímať. Že sa modlí... a derie listy v modlitebnej knihe a predsa sa nič nedeje. Boh mlčí???? Existuje vôbec???? Existuje. To len my sme na niečo zabudli....
Už niekoľko dní sa snažím od seba odohnať teploty. No tie statočne bojujú o moju priazeň. Nepomáhajú antibiotiká, zázvor, či iné „babské recepty." Jednoducho chrípka je chrípka. No dnes som dostala návod na liečbu, ktorý by „snáď" mohol „pomôcť" Posúďte sami.
Supermarket. Dnes začínajú akcie. Ideme z rehabilitácie, a tak sa stavíme na nákup. Túlame sa pomedzi regále. Otec na invalidnom vozíku a mama pri ňom. Ešte toto a tamto treba kúpiť.. Čítam lístok, čo som si napísala.... Keď v tom....
Zastavujem auto pred bránou. Oproti v plote sú zastrčené akési noviny. Mysľou mi prebehlo, že sme si žiadne neobjednávali a na leták zo supermarketov sa to nepodobá... Ešte netuším, že sa rozpútava vojna a že pojem „nezainteresovaný" v nej neexistuje. A ani sa mi nesníva, ako ľahko sa v tomto boji, po splnení podmienok a po odhodení vlastného názoru, dostáva nový titul: „Odborník."
Spomienka plagátová. Spomienka reklamová. Spomienka bilbordová. Spomienka... na minulosť, ktorá ma učí múdrosti do budúcnosti... Spomienka, ktorá sa vynorí len tak... príležitostne. A predsa človeka sprevádza celý život.
Je noc. Sekundová ručička sa neprestáva ponáhľať. Bojuje s časom. Ešte niekoľko tiknutí a starý deň, vystrieda nový. Prvý. Májový. Neviem, prečo si moje sny práve teraz vybrali dovolenku ale verím, že mali na to dôvod....
Rozhovor v triede. Spolu s prvákmi sedíme na koberci a rozprávame. O darčekoch od Ježiška i o tých, ktoré dostávame od rodičov, či od kamarátov
Muzikológ, človek a priateľ. Muž menom Igor Vajda. Ak ste sa s ním stretli, viete o kom hovorím... Hoci mal pred menom i za menom viac titulov, nezistili ste to skôr, ako ste sa o ňom dočítali v novinách. Ak ste ho nepoznali, pozývam vás, aby ste spolu so mnou načreli do spomienok na neho. Na človeka, ktorý aj v mojom živote vyoral brázdu ľudskosti.
Včera. Deň splnených snov ale i deň sklamaní. Výsledky volieb a nespočetne veľa rečí okolo.... Ľudia, ktorí si mastia bruchá ale aj tí, ktorí sa pýtajú, či je to možné, žiť k krajine, kde sa verí nerealizovateľným sľubom... A do týchto nálad sa ponárajú aj detské duše, ktoré sa s politikou "vysporadúvajú" po svojom.
Malé kúpeľné mestečko dnes. Kľučku na volebnej miestnosti si podávajú ľudia s vážnou tvárou. Možno ešte stále premýšľajú nad tým, komu dajú hlas... A možno sa pýtajú, či si zvolili správne.
Je nedeľa popoludní. Otváram staré vŕzgajúce dvere a vchádzam do izby, kde býva stará žena, jednoducho Babka. Babka, predvolebná .....
...nie za list, ktorý som si našla v schránke v stredu. Ani za oznámenie, že si z pošty môžem vyzdvihnúť nejakú vyššiu sumu eur, aj keď by z času na čas potešilo.... Ale ďakujem za to, že....
„Prosím ťa, mohla by si to objednať? Prosím objednaj to. Prosím!" No čo vám poviem, zlomila ma. Moja mama. Hoci sa "to" dá kúpiť aj v obchode, ktorý je vzdialený štyridsať minút jazdy autom, prehovorila ma. A tak som sa pustila do objednávania cez internet.
Pri potulkách svetom stretávam ľudí. Niektorí sa smejú, iní plačú, alebo len tak hľadiac do diaľky prechádzajú chodníkom života. Nuž čo ma do nich. Mám svoj život.... Alebo nie?
Je večer. Posledný v tomto roku 2011. Sedím a pýtam sa, čo vám mám priať. Hľadám nejaké predsavzatia, ktoré by boli splniteľné, aby sa aj ten budúci rok, ak Pán Boh dá že sa dožijem jeho konca, nestal jedným s tých, keď sa budem mračiť, že sa mi zasa nepodarilo nič z toho, čo som akosi chcela... A zrazu cítim, ako už veľa krát v tomto roku. Tajomný hlas, ktorý ma pozýva vziať do rúk pero a papier... Niekto tam „hore" totiž otvoril nový prúd myšlienok vychádzajúcich zo srdca... Myšlienok, ktoré som pre všetkých ľudí usilujúcich sa o ľudskosť prameniacu z hĺbky človeka premenila na príbeh...
Dnes som brázdila po obchodnom centre. Oči zabodnuté v papieri, na ktorý som si poctivo napísala, čo nám ešte treba kúpiť k štedrej večeri. Zdalo sa, že úlohu, som úspešne splnila a vybrala som sa ku pokladni. V tom som si všimla istého pána, ktorý platil o „uličku" ďalej a so záujmom si ma obzeral....
A je to tu. Vianoce sú pred dvermi a spolu s nimi reklamy a unaháňané predavačky. A nielen ony. Ale aj díleri, ktorí majú úlohu presviedčať, že aj to nepotrebné je vlastne potrebné... A možno niekedy sa im to nepodarí....
Sobota podvečer. Nič netušiaca. V pohode riadim svoje auto. Vychádzam z hlavnej a mierim k železničnému priecestiu. Pribrzďujem. Tachometer ukazuje, že rýchlosť klesá...45 km/h....40/km, keď tu prásk....
