Marcela Bagínová
Čo sa to tie deti v materskej škole vlastne učia?
alebo lepšie povedané, čo by sa mali učiť od septembra, keď každá materská škola bude mať vlastný Školský vzdelávací program? Mali by si osvojovať kompetencie... Že čo to je?
Pozerám.... vidím.... píšem....Viem, že sa dotýkam ľudských bytí....a tak posúvam seba aj iných vpred...som SpiSoVateľKA Zoznam autorových rubrík: Predškoláci, Ach jaj, Z môjho pera, A zázraky sa dejú, Adamoviny, niečo pre zmysel života, Súkromné, Nezaradené
alebo lepšie povedané, čo by sa mali učiť od septembra, keď každá materská škola bude mať vlastný Školský vzdelávací program? Mali by si osvojovať kompetencie... Že čo to je?
Ráno som prišla do triedy a mobil som si nechala na stole.... Ako vždy
Začula som krik detí, ktoré sedeli pri stole... a hneď na to začala riadna hádka
Vypočuť si nechtiac isté „rozhovory“ je niekedy poučné, niekedy zábavné, a niekedy motivujúce minimálne k tomu, aby sme sa zamysleli...
Dnes sme začali ďalší školský rok. Prvý deň je za nami a ja, ako vždy, sedím a myslím na všetkých drobcov, ktorí chodili a chodili do našej materskej školy. Každý z nich zanechal vo mne hlbokú brázdu, niečomu ma naučil ale i od niečoho odnaučil. Dnes, keď si spomínam na chlapčeka menom Peťko, mám v srdci smútok. Prečo? Lebo my dospeláci pre svoju „sebeckosť“ vieme poorať i to, čo je nepoorateľné.
... sedím pri počítači. Noc strávená cestovaním vo vlaku. Hlavu mám plnú toho, ako čo najrýchlejšie a dobre spraviť inventarizáciu, registratúru, a myslím na to, ako nesmiem zabudnúť na nové pracovné zmluvy, vypísanie dovolenkových lístkov a...
Dostala som zvonkohru s 10 anjelmi z porcelánu. Krásne hrá a pripomína mi Vianoce... Ale dostala som aj iný dar, nie teraz, ale pred tromi rokmi – dostala som 16 ľudských anjelov – s nevinnými očami. Mali tri roky a prvý krát prišli do škôlky...
ale nie... vážne... Včera sme boli s predškolákmi i s ich rodičmi na výlete. Na Betliari. Malé ruky sa statočne držali tých veľkých, najmä vo chvíli, keď sme vstúpili do kaštieľa, kde sa naši predškoláci mali právo cítiť ako „mravci“. A keďže niektorí rodičia mali tých ratolestí viac, jedna malá ruka sa ušla aj mne... A z prehliadky Kaštieľa spravila „vedecko - náučnú“ exkurziu, ktorá stála za to.
Kľačala som v kostole. Hlavu som mala položenú v dlaniach. Zrazu sa môjho pleca dotkla detská ruka s otázkou: „ Sestrička, ty bývaš v nebi?“
takto nejako sa začal dialóg medzi predškolákmi vo chvíli, keď som im zadala „bojovú úlohu“: postaviť z drevených kociek „mesto“. A keďže sa pri ich hrách dozviem veľa nového, začala som „akože“ stavať aj ja. Samozrejme v primeranej blízkosti.
„... radšej sa zabijem. Mňa vám netreba... Pustite ma preč! Nechaj ma!!!!“
Streda popoludní. Na dvere mojej kancelárie niekto nesmelo klope. Sú to dvaja mladí ľudia a s nimi malý trojročný Dávid. Na prvý pohľad zaujímavá rodinka...
Práve som sa vrátila zo služby... Popoludňajšia v škôlke... Nie vždy sa deckám chce spať a tak občas porozprávajú to, čo sa skrýva v ich srdci... A dnes to platilo na 100%. Pokúsili sme sa spolu napísať rozprávku. Rozdelili sme si úlohy: drobci sediaci na postieľkach boli diktovači a ja sediaca na koberci som bola „písačom“. A čo bolo ďalej? Ponúkame vám „pokus o rozprávku.
Pred mesiacom som bola na návšteve u známych. 5. ročná Paťka sa hrala s malým psíkom – šteniatkom Flipom. Hádzala mu loptičku a on jej ju statočne nosil späť. Keď ju to prestalo baviť, prisadla si ku nám a hneď dostala chuť na keksík, ktorý bol položený na tanieri na stole. Načiahla sa...
Tak toto som napríklad ja. Na včerajší večer som si vypožičala masku indiána... A aké masky mali ostatní????
Ospalé ráno s prívlastkom chrípkové. Zopár detí sa váľa po koberci škôlkárskej triedy. Nechce sa im kresliť, ani hrať... A k tomu vonku prší.
A vy za to nič nechcete? - otázku ktorú sme včera počuli na ulici aj 100 krát
Dnes som si v škôlke vypočula zaujímavý dialóg. 4. ročná Maťka sedela na hojdacom koníku a vysvetľovala Natálke