Táto voda vyteká z hlbokej studne a namierila si to rovno do dediny...
Je studená a má výbornú chuť....
Rozpráva o tom, že ľudia prichádzajú k prameňu, aby pozdravili Božiu Matku, ktorej socha je postavená nad Ním...
A rozpráva aj o tom, že Božia Matka je vždy blízko tých, ktorí jú vzývajú...
veď Mama je mama
A tam kde je Mama sú aj kvety....
a veru nie hociaké...
Toto sú margarétky.
Dovolia vetru, aby sa ich dotýkal.
Kto sa dotýka nás?
Ak je to Láska - tak rastieme,
ak je to sebectvo - zmenšujeme sa.
A pomedzi margarétky rastie niečo malé, belasé, ako oči dieťaťa...
Ozaj, vraj sa v nich dá nájsť nebo...
Skúšali ste to?
A tu sa nám priplietol aj iskerník...
Žiari...
A mne práve napadlo niečo z Božieho Slova:
Nech tak svieti Vaše svetlo pred ľuďmi, aby oslavovali Vášho Otca, ktorý je na nebesiach...
Čím žiarime - nenávisťou? Alebo láskou?
A okrem toho, sú na lúke aj jahody...
Možno preto, aby Božie deti nezablúdili k ježibabe...
Tí, ktorí sa vyberú do Sedmerovca na jahody,
nemajú inú šancu, ako skončiť pri prameni
čerstvej vody
v prítomnosti Tej, ktorá vie, čo to znamená
byť MAMOU za každých okolností...
