Pri koľajniciach, ktoré oddeľujú dedinu od lúk a lesa videli, ako "niečo" putuje po koľajniciach. Boli to tri malé šteniatka, ktoré... nechcem povedať, že niekto vyhodil (a ešte stále verím, že sa niekomu stratili) na koľajnice...
Bystrík sa ich ujal a skamarátili sa. Nechceli sa pohnúť od ocka a stále ho "nasledovali" a tak prišli až k nám domov...
Mamina, ktorá to sledovala z okna, nemohla prísť k slovu. Myslela, že sa jej sníva, keď videla ako ide ocko a za ním štytia psíci...
A keďže je dobrou gazdinkou, hneď všetkých nakŕmila. Chlípalo to, mľaskalo a potom sa to stalo...
Dve väčšie šteniatka sa rozbehli za bránu. Bystrík a tretie malé čierne šteniatko sa ešte napchávali. Kým si naplnili žalúdky, tie dve štvornohé potvory boli preč. A tak sme dostali nového možno na prechodný pobyt ubytovaného psíka, ktorému sme dali meno "Darko"
Toto je on:
Malá čierna guľka, ktorá sa bojí akého koľvek hluku...
A tu sa zoznamuje s novým prostredím - napríklad s Bystríkovou loptičkou...
a tu sa Bystrík zoznamuje so svojim novým kamarátom...
No nie je to pre neho ľahké, občas si aj povrčí...
Po zoznámení sa s prostredím si treba aj oddýchnuť.
Dobrú noc...
A toto je gazdinká. Aj ona oddychuje...
A Darko ju iste nebude vyrušovať...
Toto malé šteniatko bolo skoro ráno nájdené na koľajniciach. Prečo? Pravdepodobne preto, lebo niekto nemal odvahu ho zaviesť do Útulku pre zvieratá, ktorý je od nás vzdialený asi 4 km.
Alebo preto, že sa z našich životov vytratila úcta k druhému???
Alebo preto, že sme si zatvorili oči a nevnímame krásu okolo seba???
Mohla by som sa pýtať ďalej, no nebudem. Je čas prázdnin a dovoleniek... čas, kedy máme akosi viac možností si klásť mnoho otázok... a hľadať na ne odpoveď...
Vďaka tomuto dnešnému rannému "darčeku" na koľajniciach som sa nad niečim naozaj zamyslela...
A želám Vám, aby ste sa zamysleli aj vy...
