Začína sa to niekde tu. Na kope kameňov,
ktoré ležia len tak pohodené na zemi.
Majú rôzne tvary
a rovnako ako ľudia, každý z nich je iný
a každý oblečený do svojich farebnejších, či menej farebných šiat.
Pripomínajú históriu i to,
že nech sú akokoľvek tvrdé, dajú zlomiť.
Stačí trocha výbušniny a veľká skala,
ktorá mocne držala v objatí piesok a vápenec
sa rozpadne na kúsky a kusy.
Rovnako ako život muža,
ktorý stratí prácu.
Alebo život matky, ktorá príde o dieťa.
Každý kamienok sa ponorí do samoty a je pozvaný,
aby prežil zostatok dní na ceste.
Nezáležiac na tom, či je malý alebo veľký.
V jednej chvíli sa objaví človek.
Pomedzi kamene buduje cestu.
Vezme ich do dlaní a zanesie do laboratória.
Skúma, aké horniny skrývajú v sebe.
A potom ich pošle do služby ďalším.
Nie vždy sa ľahko dostane ku kameňom,
najmä k tým na pohľad krásnym a bohatým na kvalitu.
O tom je život. Stále sme hľadači a nevidíme viac, ako
to čo nám patrí tu a teraz...
kúsok sveta
Cesta. Auto, ktoré na korbu prijíma kamene.
Šofér, čo im dáva priamy smer.
Zvykol si na prach, ktorý sa pri tom zvíri.
Na reči, ktoré sa okolo narobia.
Kameň má putovať.
Rovnako ako človek.
A každý jeho pohyb víri prach komentárov
v tvárach známych i neznámych.
Niektoré brzdia, iné posúvajú...
No cesta človeka sa nimi nikdy nekončí.
Čas vyrýpe viac ciest.
Zmenia sa chodníky.
Zem prijme zásah človeka.
Rovnako ako človek prijíma zásahy života.
Vychodené chodníčky, cestičky, rutina.
Výkričníky pre krízové situácie.
Balvany ako zábradlia.
Na ceste do priepasti.
To všetko sa postaví do ciest človeka,
a je to správne,
aby neskončil pod kryptou na cintoríne
skôr ako treba.
Odvezené kamene a vybudované chodníky
sú cestom pre cestu k chlebu.
Cesta mení tvárnosť okolia
prináša mnohým prácu.
Cestou sú poznačené roky ľudského života.
Činnosťou vedúcou k získaniu chleba.
Nehľadiac na to, či treba tvorivosť, alebo monotónne skutky
jedno je isté...
To čo robíme, nám pomáha rásť...
Dovezený kameň z hory života
pripravený na cestu cez drtičku ďalej.
Aby chlieb mali aj iní, nie iba tí v lome...
Tam kde sa niečo končí, tam sa niečo iné začína.
Človek pomáha človeku, aby jedol.
A bol nasýtený.
Nielen chlebom, ale aj slovom či úsmevom.
Tak ako človek i kamene majú svoju púť
Putujú cez tunel,
rozdrvené na piesok.
Rovnako neviditeľné,
ako myšlienky, či skryté skutky človeka.
A tam dole - na konci ich cesty,
sa rodí nová nádej pre chlieb,
pre človeka, ktorý si prácou zaobstaráva živobytie.
Nemá v ruke skaly, iba piesok,
no vie, čo s ním...
Tajomstvo kameňov je odhalené.
Menia sa pre mnohých na chlieb.
Pre všetkých ho bude dosť,
ak odložíme to, čo sa volá sebectvo
a prestaneme vidieť svoje "ja".
Boh alebo príroda, či ako to voláte,
nám darovali dosť na to,
aby každý mal prácu a mal čo jesť...
Ďakujeme všetkým úžasným ľuďom,
ktorí pracujú hore
v kameňolome.
Aj tým, ktorí peniaze na svoj chlieb
zarábajú v cementárni.
Jednoducho všetkým tým,
ktorí nám dnes dovolili nahliadnuť
do tajomstiev, ktoré v sebe nosia kamene
Damiána a Mišo
