Toto je môj otec,
a jeho "kamoš" Bystrík, s ktorým trávi veľmi dôležito.
Práve sa tvári, že nikoho nechce počúvať...
Ale to sa stáva občas aj nám dospelým,
len škoda, že si neuvedomujeme,
o koľko zaujímavých informácii prichádzame...
A tu je už veselší pohľad
obidvoch....
Bystrík je už veselší,
lebo objavil na stole niečo,
čo by mu aj mohlo chutiť.
A jeho Gazda sa teší,
keď môže niekoho obdarovať...
Ani my by sme nemali zabúdať na to,
že Radosť rozdávaním rastie.
No a to je Bystrík v akcii so svojou obĺúbennou tyčinkou.
Nepodelil sa.
Vzal si ju do labiek a chrúmal z každej strany....
Je dôležité, aby sme vedeli deliť aspoň my.
Aby sme si navzájom pomáhali, aby sme sa navzájom sprevádzali a rešpektovali.
Aby sme rozdávali to, čo prináša pokoj, lebo ten si nemožno kúpiť, ten môže byť len v hĺbke môjho srdca.
Želám Vám i sebe,
aby bol pokoj v každom dome,
kde býva otec i mama.
V dome môjho otca
býva aj moja mama.
Práve vysvetľuje Bystríkovi, že hrušky spadnuté zo stromu patria do vedra, no zdá sa, že ju nechápe.
Mama je pre mňa krásnym človekom a veľmi si ju vážim. Je jednou z najvznešenejších bytostí, ktoré mi Boh vložil do života.
Nerada sa fotí, ale chápe úplne všetko...
Prijíma bolesť, odpúšťa, teší sa....
Vie plakať i smiať sa...
Povzbudiť i mlčať....
Keď ju niekto krivo obviňuje, bolesť si nesie vo svojom srdci....
Moja mamina sa vie ospravedlniť...
MOJA MAMA JE JEDNODUCHO MAMA S VEĽKÝM "M"
V dome môjho Otca
býva ešte aj toto čudo - volá sa Kocúr Bonifác.
V lete vyzerá ako lata,
v zime je to "siamska mačka"
Teraz na jeseň sa tvári ako niečo medzi tým.
Papká samé dobré veci...
Čo sa mu nepáči, to si ani nevšimne...
Jednoducho má správny výber - A ČO MY?
A toto je Bonifác na dvore.
Že si gazda neodložil topánky,
na to si už zvykol...
ale že sa mu pod nohami objaví kaktus?
To je drzosť....
Pozor, nie všetko, čo pichá, neprináša krásne kvety.
Aj bolesť v našom živote má význam,
často je len znamením, že sa bránime prijať sa takí akí sme.
Kto prijme bolesť a utpenie,
časom zistí,
že môže rásť...
Kaktus sa svojimi pichliačmi bráni proti nepriateľom,
tak isto človek, ktorý nadáva, podpichuje, hrá sa na majstra sveta sa bráni....
Bráni sa sám pred sebou.
Prečo?
Lebo zabudol akú veľkú hodnotu má v Božích očiach. Kiež by ju odhalil každý z nás.
A toto je brat môjho otca so svojou priateľkoua samozrejme s Bystríkom.
Ten kokršpaniel je celkom dobrý hostiteľ,hlavne vtedy, keď ho iní hostia...
Každá návšteva a každé stretnutie obohatí človeka
a za každé stretnutie by sme mali ďakovať,
veď čo ak je toto práve "ono" posledné.
A každé stretnutie by sa malo skončiť v láske a v pokoji...
Každé stretnutie prináša vôňu,
otvára človeka pre lúče slnka,
sýti ho živinami, dáva mu možnosť rásť.
V dome môjho otca sa rastie,
aj keď často pomaly, potichu, s nevypovedaným krížom v srdci.
Rastie sa a vidno plody.
Som rada, že každý má dom, kde býva Otec.
V dome môjho otca
je veľa kvetov a kvitnú.
V dome môjho otca býva taká normálna rodinka,
a ja vám želám,
aby ste ju aj vy mali.
