„My sme doma piati a jeden je neviditeľný – tak sme doma šiesti“
A Natália na to: „Nie, vy ste piati“ a usilovne začala rátať na prstoch: „Ty, mamina, ocino, Klárka a Mirka... – to je päť“ – vyhlásila sebavedome.
No Maťka sa nedala: „Sme šiesti a hotovo. Naša mamka čaká bábätko“
„Ale ono ešte nie je“ – obhajovala si svoju pravdu Natálka.
„Je. Ale ho nevidíme. Býva v mamkinom brušku“ – po tomto „víťazoslávnom“ výroku zosadla Maťka z koňa a utekala ku mne. Posadila sa na kolená a vraví:
„To by tak bolo, keby mi niekto vravel, že nás je doma iba päť. Veď môj braček alebo sestrička býva všade tam, kde mamka. A teda je už náš. Hoci ho nevidíme...“
Usmiala som sa. A pohladila ju po vlasoch. Bola to úžasná pravdivá obhajkyňa života. Bez komplimentov. Bez hádok o názory. So silným presvedčením a s istotou, že inak to ani nemôže byť.
Večer som si otvorila Písmo. Spomínajúc na túto milú udalosť, som sa začítala do jedného žalmu. Má číslo 139 a budem ho troška parafrázovať:
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko, ty vieš či sedím a či stojím.Už zďaleka vnímaš moje myšlienky, či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.A všetky moje cesty sú ti známe, hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,ty Pane už vieš, čo chcem povedať.Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná je pre mňa tvoja múdrosť, je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť Kam môžem ujsť pred tebou, kam sa môžem skryť pred tvojou tvárou.Ak vystúpim do neba – ty si tam, ak zostúpim do podsvetia – aj tam si.Stále ma povedie tvoja ruka, a bude ma držať tvoja pravica.To čo sa v mojich očiach javí ako tma, ty sám vidíš ako svetlo.Pred tebou sa rozjasnia všetky tmy, každá noc bude jasná ako deň...
Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chváliť ťa, že si ma utvoril tak zázračne,všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikla v skrytosti,utkávaný v hlbinách zeme.Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe....
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.
Keď som ho dočítala, bolo mi akosi ľahšie. Veď aj keď som bola „neviditeľná“ bola som tu, mala som svoj domček – a Niekto ma mal rád. Bez kompromisov a podmienok.
