Erik a Erika sú manželmi viac ako desať rokov. Majú syna, ktorý veľmi túžil mať malú „ségru." Celkom maličkú, bábätkovskú..., lebo on chce byť veľký brat.
Aj dospeláci ju chceli. Často bola hlavnou témou ich rozhovorov, plánov ale i sklamaní. Každý malý človiečik, ktorého čakali, odišiel skôr, ako sa narodil... A tak si hovorili, že majú jedno dieťa na zemi a tri v nebi...
Tento slogan bol iba nálepkou na bolesť a túžbu. Preto sa rozhodli pre adopciu. Chodili, poznávali, brali deti do náručia, ale stále to nebolo to pravé „orechové."
Až raz. Ranný telefonát. Z hniezda záchrany. Čakalo ich dievčatko. Ich dievčatko. Celkom maličké. Neverili vlastným očiam, keď si ho priniesli domov. Dali mu meno Alžbetka.
Prevrátilo všetky ich stereotypy. Úplne zmenilo život jedináčika. A zviazalo ich putami lásky. Zrazu mali pre koho žiť, s kým sa hrať, komu sa venovať...
Dnes má Alžbetka štyri roky a veľa známych, ktorí jej prídu blahoželať. Je z nej šťastné usmievavé dieťa, ktoré pomáha svojim kamarátom a poznáva veľa vecí...
A ja blahoželám nielen jej, ale aj všetkým hniezdam záchrany, ktoré vo svojom vnútri skryli, skrývajú a verím že budú skrývať šťastie pre mnohé rodiny túžiace po dieťati....
Chráňme si ich, nedajme si ich vziať, veď aj takto prostredníctvom nich sa môže vrátiť do rodín nový život a radosť...
