Čakala som, kým sa naši - niektorí i „bezzubí“ predškoláci popasujú s chlebom natretým maslom a džemom.
Nič výnimočné – až na šepkársku akciu pri stole rybiek.
Peťko „polohlasne“ oznamoval svojmu susedovi: „Vieš čo, moja mama nás doma zabíja.“
Števko zbystril pozornosť a spýtal sa: „A ako to robí? A odkiaľ to vieš?“
„Je to napísané na krabičke od cigariet. A dávali to aj v telke. Včera som sa pozeral, a bola tam jedna teta, a tá hovorila, že keď niekto fajčí, tak zabíja seba ale aj tých druhých.“
Debata pokračovala: „A ty sa dáš zabíjať? Veď mamke schovaj cigarety a bude...“
„Tebe sa to povie, ale ona má okrem cigariet, aj peniaze... a kúpi si nové....“
Do toho sa pridala Lenka: „Mal by si to mamke povedať, čo si videl v telke....“
„Už sa tak stalo.“ – priznával sa Peťko – „Ale ona mi dala za uši a povedala, že tomu nerozumiem....“
„To je teda fantastické“ – rozčuľoval sa Števko – „To sú tí dospeláci!!! Sami hovoria, aby sme si chránili zdravie. A oni si ho ničia. A ničia aj naše! Mali by chodiť do našej škôlky. Tu sa nefajčí...“
Lenka vstala a pohladila Peťka po vláskoch: „Neboj sa, ak ťa mamka cigaretami zabije, dáme ti na hrob napísať, čo sa ti stalo... My ťa máme radi.“
Nová lekcia do ďalších dní....
Ako dobre, že sa ma „predškoláci“ nespýtali, čo majú robiť s „fajčiacou maminou...“ Neviem čo by som im na to povedala....
