Dnes ma moji predškoláci pozvali na jednu z nich. Pili sme „akože" čajík, jedli „akože picu" a rozprávali sme sa. Hovorili sme o tom, ako sa vítajú hostia, čo im máme pripraviť, ako si ich máme „uctiť."
Klárka povedala, že ona „miluje" keď ku nim príde niekto na návštevu, lebo vraj na návštevy chodia iba priatelia a keď odídu, jej rodičia sa na seba usmievajú. No Števko s tým vôbec nesúhlasil a rázne oponoval: „To nie je pravda. Na návštevu nechodia iba priatelia ale aj nepriatelia!!!" Div že si tí dvaja neskočili do vlasov.
A tak som si jedného posadila po mojej pravici a druhého po ľavici. Klárku som poprosila, aby dovolila Števkovi, povedať niečo o nepriateľských návštevách. V stane ostalo ticho. Bolo nás tam osem (sardinky v konzerve majú asi viacej miesta, ale dýchať sa nám ešte dalo). Držali sme v rukách umelé poháriky a pozerali sme sa na Števka.
Ten sa nadýchol a spustil: „Nepriateľské návštevy chodia večer. Nepripravuje sa im pica, ani čajík, ale rum, alebo borovička, alebo slivovica. Keď si to vypijú, tak sa začnú smiať a potom hádať. A ja vleziem svojmu bratovi do postele, lebo nemôžem zaspať. No povedzte, robili by to, keby boli priatelia? Veď kamaráti by si mali pomáhať, nie na seba kričať?"
V stane zavládol jednoznačný súhlas so Števkom. Keď videl „podporu prítomných" znova sa ujal slova: „A keď návšteva odíde, tak mamina často odnesie ocka do postele a on jej pritom nadáva. My s bratom sa robíme, že spíme... ale to sa nedá. Bojíme sa o maminu. Lebo keď ocko nie je celkom opitý, tak kričí a minule hodil po mame aj stoličku...
Až keď sú obaja mama aj ocko v posteli, ideme spať aj my. Ja nemám rád návštevy."
Detský parlament ostal v nemom úžase. Ani ja som nevedela, čo mám povedať na pravidelne sa opakujúci príbeh tohto chlapca. Spoľahla som sa teda na ostatných.
„Deti môžeme Števkovi nejako pomôcť?" V tom vyskočil Maroško: „Áno, zajtra sa bude môcť vyspinkať sám v tom najväčšom stane. A ja mu dám môj mäkký vankúšik." „A ja mu dám moju rúžovú karimatku" - pridala sa Janka. „A ja zasa spacák!" „A ja deku."- ponúkali svoju pomoc aj ostatní....
Števko neveril vlastným očiam. Jeho problém ostal nevyriešený, ale zrazu vedel, že má okolo seba kamarátov....
Klárka vstala a posadila sa medzi mňa a Števka a pošepkala mu: „ Po škôlke prídeš ku nám. A budeš moja priateľská návšteva. Dohodnem to s maminou."
Spolu sme šli pripraviť mäkkú spacákovú postieľku pre Števka. Veď pravdepodobne zajtra príde znova unavený....
Ozaj, ako je to s večernými návštevami u vás doma? Sú priateľské alebo nepriateľské?
Nemusia vyrušovať iba deti, ale aj susedov....
