Oci, pamätám si, ako som sa tešila, keď si prichádzal z práce. Mamina pripravila klokanku a ty si ma nosil, ukazoval si mi všetko naokolo. Chodili sme spolu von, vozil si ma na bicykli a dovolil si mi, aby som sa hrala s blatom.
Oci, pamätám si, ako sme ťa s mamou chodili čakať, keď sa blížila „Kača" - teda malý motorový vlak, ktorý pred niekoľkými rokmi zrušili a ty si sa vracal z práce. Otvoril si svoju tašku na „pukajúci" gombík a vylovil si z nej cukrík, alebo malú čokoládku. A nezabudol si poznamenať, že si ju skrýval pred všetkými vlkmi, aby si ju uchránil pre svoju malú princezničku.
Oci, spomínam si, ako si ma bral do svojej práce a rozprával mi o tajomstvách vlakov. Priznávam, že som bola hrdá na to, že si rušňovodič. Mohla som si obzrieť depo a bola som si istá, že aj keď je tu veľa vlakov, nezrazí ma ani jeden, lebo moja malá dlaň patrila tebe...
Prepáč, povolila som uzdu spomienkam, ale sú milé a ja ti chcem povedať, že som na teba hrdá, že si mojim otcom, že si sa nebál toho malého dieťaťa, potom rozmaznanej princezny a dokonca si trpezlivo znášal aj rozmary svojej veľkej puberťáčky, ktorá mala vždy pravdu - aj keď ju samozrejme nemala.
V dnešný deň sa všetko zmenilo. V kuchyni máme zaparkovaný invalidný vozík a pri tvojej posteli je francúzska barla. Smejeme sa, že sme ju nedoniesli z Francúzska, ale z výdajne zdravotných pomôcok a snívame, že snáď sa raz pôjdeme pozrieť do krajiny, ktorej meno nosí obyčajná palica.
Už sa spolu nebicyklujeme, lebo tvoja pravá noha a ruka stratili silu, ale rozprávame sa, spomíname, snažíme sa smiať, aj keď nie vždy sa nám podarí zložiť okuliare bolesti z očí. Tešíme sa z každej chvíle, keď môžeme byť spolu a autom zdolávame vzdialenosti, ktoré sme kedysi dávno zdolali v pohode peši-busom.
Sme spolu a hoci choroba poznačila tvoje telo, nechala ti lásku, ktorú si mal pripravenú pre mňa i maminu od môjho narodenia...
o chvíľu, keď sa kalendár prehupne do ďalšieho dňa, teda do 17. februára, budeš mať svojich 64 rokov, a ja budem pri tebe. Nepodáme si pravicu - lebo tá tvoja nefunguje, ale buď si istý, že ťa objímem a poďakujem ti, za to, že si mojim ockom. Za spomienky, ktoré mám na svoje detstvo, za istotu, že som vedela, že ma máš rád, za čas, ktorý si mi daroval, aj keď nie vždy si mi rozumel.
Za situácie, kedy si mi tajne držal palce, najmä vtedy, keď som sa rozhodla ísť inou cestou. Raz si mi to prezradil. Bol si hrdý na moju tvrdohlavosť, ktorou som si vydobíjala to, čo ste mi s mamou zakazovali...
Oci, jednoducho je to tu. Máš narodeniny. A ja som veľmi rada, že si za seba nezahodil dar lásky. Lásky, ktorou môže milovať iba otec svoje dieťa...
Stretávam deti... ktoré nechcú rozprávať o svojich ockoch, deti, ktoré namiesto času, ktorý môžu stráviť so svojimi rodičmi, sedia pred internetom... deti, ktoré keď vyrastú, nebudú mať na čo spomínať....
Ďakujem všetkým otcom, ktorí v dnešný deň povedia svojim ratolestiam úprimné: „Mám ťa rád."
