Ale poďme na to od začiatku:
Zapojila som sa do ranného randenia áut, stojacich pred Tescom. Ešte som ani nevystúpila zo svojej Toyoty, menom Žofa, keď hneď vedľa mňa zaparkovala strieborná limuzína. Dlhá, ako týždeň pred výplatou s komfortným vybavením. Vystúpil z nej muž v obleku, uhladený, s parfumom, ktorý ovalil aj mňa. Nevdojak sme sa na seba pozreli. Ja s úsmevom. A on so zdesením.
„Tak predsa. Ja som to vedel. Čo ťa to napadlo?" - spustil na mňa. „Vždy si bola iná, ale mohla si sa zašiť niekde inde, nie k týmto kláštorným..."
Poctivo som lovila v pamäti, s kým mám tu česť, keďže svojich spolužiakov nestretávam často.
„Ty si. Ty si Jano a chodili sme...." vpálila som do jeho monológu.
„Samozrejme že som Jano, a chodili sme spolu do školy, ale ty si sa fakt zbláznila..." Nedal sa zastaviť a tak mi nič iné neostávalo, ako si vypočuť nasledovné: „Všetci ste sa zbláznili. Úplne... a ten váš pápež s vami."- Vysvetľoval a lapal po dychu. Nechápajúc pozeral do mojej stále viac sa usmievajúcej tváre.
„A na to si ako prišiel? Že sa aj pápež zbláznil."
„No jednoducho." Šermoval pred sebou rukami. „Poslal vám do Sarajeva toho svojho poskoka, akéhosi kardinála a vy ste blahorečili päť mníšok!!! A keby pre nejakú normálnu vec. Ale pre čistotu. Za to, že nedovolili vojakom, aby sa s nimi vyspali... Ste fakt „mimo". Stále musíte kráčať proti dobe."
„To teda sme. A som na to hrdá." - podotkla som a náhle som si vyžiadala slovo. Konečne počúval aj on. „ Ak sa niekto rozhodne stať rehoľnou sestrou, tak skladá sľub čistoty. A to znamená, že obveselenie vojakov, tak ako to vnímaš ty, je hriechom, pretože sexuálny život patrí do manželstva. A okrem iného, ak niekto ide do kláštora zo sklamania, alebo preto, že si to tak prajú ostatní, odíde. Povolanie je dar, ale nie každý to pochopí... A ten kto to nechápe, si o tých ostatných myslí, presne to, čo ty - že sme blázni."
To bola silná káva a Jano sa nedal... „Tak ja som podľa teba blázon. Ja som náhodou úspešný človek. Mám firmu, ktorá prosperuje, veď sa len pozri na moje auto. A celý život driem ako kôň. A čistota? Ženu donútiš, ak to vieš... Mal som dve manželstvá, teraz mám priateľku... a viem ako na ňu. Aj krikom sa dá... Aj dobrotou... Aj peniazmi.... Ja nie som blázon. Ja viem o cirkvi všetko, ja to sledujem!" A sypal a analyzoval udalosti z uplynulých dní v súlade s náukou bulvárov a iných „pravdovravných" a „senzáciami pohŕdaných" médií.
Všimla som si ľudí, ktorí okolo nás akosi častejšie prechádzali. Ich pohľady. A napadlo mi, že je lepšie urobiť za týmto stretnutím bodku, ako mu nechať voľný priebeh.... „Počúvaj, čo ťa vlastne hnevá na blahorečení piatich mníšiek? Veď ak si neveriaci, tak čo ťa ničí, keď o nich počuješ?"
Zaťala som do živého. Stíchol. „Ja, no nič. Len ma tak napálilo, že ste zasa rozvírili otázku o čistote... A ten tvoj článok... čo si písala, a našiel som ho u babky v novinách. Vieš nemali by ste sa do toho pliesť. To je každého osobná vec."
Nesúhlasila som. Spýtala som sa, ako sa majú jeho deti a či sú šťastné. Priznal, že sa ním nerozprávajú a že jeho vzťah k nim sa obmedzil na odovzdávanie darčekov a platenie škôl.
Nuž keby mu niekedy hovorila niečo „čistota pred manželstvom" a teda aj „zdravé ľudské vzťahy", mohlo by to byť teraz inak....
Preto sa mnohí ohradzujú a pýtajú sa, prečo cirkev blahorečila päť rehoľných sestier, ktoré voláme aj Drinské mučenice... Myslím si, že je to preto, lebo „vzťahy k ľuďom i k sebe samému" nikdy nie sú súkromnou vecou....
A Jano, to dúfam, že v dnešné ráno pochopil tiež...
Je dobré, že to mnohých štve... lebo sú na ceste, aby pochopili niečo viac.
