Kde bolo tam bolo, prisťahoval sa ku nám do rodiny rozmaznaný ocko.
A čo robí?
Mazná sa a mojká sa, papá všetko čo mama navarí, keď sa mu niečo nepáči tak kričí, napcháva sa zákuskami, pije pivo a pálenku, fajčí, nechce s mojim bratom písať úlohy, pozerá telku a hovorí, že ja som ešte „krpec“ a ničomu nerozumiem.
Oco je rozmaznaný aj preto, lebo chodí iba do roboty, ale nechodí do obchodu a neumýva riady. Ale keď príde babka, tak vie byť aj slušný. No keď odíde, tak povie: „Konečne si môžem zapáliť, už je preč tá baba stará...“
Ak náhodou máte doma takého ocka, tak je lepšie, keď ho necháte v obývačke aj s televízorom. My doma takého máme. A keď prídeme zo škôlky, tak musíme byť s bratom v detskej a môžeme sa iba ticho hrať. Mama zasa môže iba variť, lebo keď volá s kamarátkou, tak oco na ňu kričí, že je hlučná.
Jediný, kto môže chodiť po celom byte je náš pes Rony. Ale iba dovtedy, kým sa mu nezačne chcieť ísť na záchod. Potom sa spustí z obývačky znova veľký vreskot a keď si mamka obúva topánky, tak vzdychá: „Oco, ocko, rozmaznaný viac ako malé decko. Bože, kto to s ním má vydržať!“
Ako pomôcť ockovi?
Keď neposlúchame my doma, tak mamka povie, že sa o tom porozpráva v škôlke s Damiánou. A hneď sme dobrí.
Možno by sa mali všetky mamky porozprávať s ňou aj o našich rozmaznaných ockoch....
Čo ak to pomôže?
