Okolo jednej popoludní mi zatelefonovala spolužiačka. Keď sme sa vyrozprávali, prišla na rad komunikácia s jej štyri a pol ročnou dcérkou.
„Ty si chorá?" Spýtala sa malá vážne.
„Hej, mám chrípku," pritakávam.
„To máš za to, že nie si alkoholička," presviedča ma dievčinka s výstražným tónom v hlase.
„Čo? Čo nie som?" Pýtam sa pre istotu, či som niečo neprepočula.
„No to máš preto, že nie si alkoholička!" Opakuje ešte ráznejšie.
Našťastie sa nemusím pýtať na vysvetlenie. Prichádza samo.
„Môj dedo je alkoholik a vôbec nie je chorý. Namiesto k doktorovi chodí do krčmy a je mu tam veselo. A babka? Tá si nedá ani pohárik, za to vymetá všetkých doktorov."
„Ahá," snažím sa nabrať dych.
„A keďže ty nevymetáš krčmy, tak musíš byť chorá," zakončí poradkyňa pre správnu výživu.
„Ale ja beriem antibiotiká," pokúšam sa brániť a nájsť si viac ako desať dôvodov, prečo neísť „do krčmy."
„No veď ti hovorím. Dedovi stačí krčma, neberie žiadne lieky. A je veselý... Mala by si to skúsiť."
Ostávam odzbrojená.
Našťastie do nášho rozhovoru zasiahla mama.
„To je hrozné, ja neviem, čím si ju ten môj otec kúpil," ospravedlňuje sa. A rozpráva o tom, ako ho jej dcéra miluje. Uverí mu všetko. Ak niečo povie on, tak je to sväté.
Je mi aj do smiechu, aj smutno...
Do smiechu z detského presvedčenia, že ak sa chcem zbaviť chrípky, musím chodiť do krčmy...
A smutno preto, že tých dobrých mužských vzorov pre deti objavujem vo svojom okolí čoraz menej.... Alebo sa mýlim?
Ozaj, ak máte chrípku...
Vraj lieči aj úsmev....
aj úprimnosť...
Ja som dnes dostala jednu dávku... práve od dievčatka, menom Dianka...
Tak sa s ňou delím s vami.....
