Keď sa z diaľky a s odstupom požehnaných 2007 rokov pozerám na Piláta, myslím, že chcel byť s každým za dobre.
Vo svojej podstate hľadal dobro. Bol bojovníkom za pokoj a nechcel mať nepriateľov....
Komunikoval s nadriadenými i so „zločincami“ – napríklad s Kristom. Hľadal pravdu. Pýtal sa: „Čo je to pravda?“
Upokojoval židov a bol ochotný im vydať na slobodu Krista, a nechápal, keď povedali, že oni chcú zločinca Barabáša...
Bol tvorivý, názorne ukazoval zbičovaného Krista a svoju praktickú ukážku doplnil o výraz: „Hľa váš kráľ“...
Keď videl, že nedosiahne pokoj – rozhodol sa pre rezignáciu... Umyl si ruky a slávnostne, aby bol vlk sýty i ovca celá vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka“...
Pilát mal svoju pravdu. Logicky si vedel všetko odôvodniť a konal tak, aby bolo dobre.
Židia, ktorí horlili za svoj zákon, tiež konali v mene spravodlivosti. Bol tu niekto, kto im chodil do „kapusty“ a požieral pravdy ich učenia... Museli ho zneškodniť...
Čakali na neho mnoho rokov a keď prišiel? ... Nespoznali ho. Boli však presvedčení, že čakajú... A tak mali svoju pravdu. A nikto z nás nemôže povedať, že ju nehľadali... Aj oni sa podieľali na vzniku Kréda /to len tak mimochodom/
Keď sa obzrieme do minulosti, vidíme, že už pred 2000 rokmi viedli medzi sebou ľudia žabomyšie vojny.... prečo?
Preto že si kládli otázku: „Čo je pravda“ Pozor!!!! Pozor nehovorím, že je klásť si túto otázku, je nesprávne. Práve naopak. Klobúk /v mojom prípade by som si mala dať dole z hlavy závoj / pred tými, čo sa pýtajú... Ale!... Ale problém je v tom, že táto konkrétna otázka si vyžaduje aj chuť hľadať odpoveď a "nielen ju hľadať"... Ak ju človek nájde, má za ňou ísť, aj keď sa z času na čas objavia nepriatelia....
Ako si z nepriateľov urobiť priateľov? Otvorenou komunikáciou, empatiou, hľadaním ciest k spoločnému dosiahnutiu cieľa.
Na to treba odvahu... Inak sa to skončí osočovaním, ohováraním, nepriateľstvom, nenávisťou.... a škandálom.... A iste sa nájde niekto, kto z toho vyťaží....
Žabomyšie vojny... boli sú a budú. A do mnohých v živote budete vtiahnutí len tak, úplne nenápadne... Možno len preto, že ste chceli urobiť niečo dobré a zatiaľ ste sa stali bábkou v rukách niekoho...
Ste postavení do situácie, keď počúvate ako jedni „kydajú“ na druhých, druhí na prvých... a pritom každý si nesie vo svojom „hnoji“ kúsok pravdy.
Ak sú rivali traja, tak vždy sa z času na čas ukáže koalícia a opozícia 2:1 alebo naopak, pričom jedna strana sa pridáva k tej, pri ktorej cíti prijatie a prospech...
Najhoršie je, keď poznáte členov všetkých troch strán... Keď ich môžete volať „známi“ a môžete spomínať na to, že ste s nimi strávili zopár voľných chvíľ a dovolili ste im vyorať brázdu vo svojom srdci.
Teraz vidíte ako každý z nich berie vidly a kydá – aby zahádzal meno i „image“ toho druhého. A pritom by stačilo možno tak málo. Rozhovor? Pomenovať si, čo sa dá zmeniť? Začať budovať na tom, na čom sa ešte budovať dá????
No vyžaduje si to ešte jednu maličkosť: „Ochotu načúvať tomu druhému a prehodnotiť svoj pohľad na vec.“
Som ako Pilát. Zatiahnutý do „žabomyšej vojny“ troch /minimálne/ bojujúcich subjektov. Keď som pochopila svoje postavenie, prepadol ma pocit hnevu, ale ten odišiel. Potom som mala chuť „vykašľať“ sa na všetkých a umyť si ruky – rovnako ako ten, ktorý sa pýtal čo je pravda. Počkala som. Členovia táborov žabomyšej vojny mi zrazu chceli vysvetľovať svoje „pravdy“, svoje postoje a presviedčať ma, že ten ich je správny....
Neodpovedala som.
Mojou odpoveďou je článok na blogu. Link prepošlem každému z nich.
A ešte k tomu jeden verejno-súkromný odkaz: „ Stačí tak málo, aby ste sa stretli a začali sa konečne počúvať. Potom sa nikto nebude radovať z toho, že sa rozbíjate.“
Nechcem si umyť ruky a rovnako ako Pilát, ani ja nechcem stratiť „známych“, chcem iba jedno: Povzbudiť ich, aby hľadali celkovú pravdu, nielen tú svoju. A keď ju nájdu, aby si vysúkali rukávy a začali konečne niečo robiť.
