Mama nad zlato

MAMA NAD ZLATO Deň Matiek máj 2007   I. dejstvo   Na javisku sú slnko a mesiac, v rukách majú lopty – striebornú a zlatú. Slnko si kotúľa a vyhadzuje zlatú loptu   Slnko: .......................................

Po nebi sa stále gúľam,

gúľam, letím ako guľa.

Svietim, žiarim, lúče mám,

na ľudí ich zosielam.  Mesiac: .................................... (prichádza so svojou loptou)

Postoj slnko, braček zlatý,

deň k večeru sa už kráti.

Hoď mi žezlo na mráčik,

ja som predsa mesiačik.   Slnko: ...................................... (sadnú si na belasú lavičku – belasý mrak)

Od stvorenia sveta spolu,

pozeráme z neba dolu.

Vidíme lásku, radosť, ľudské šťastie

ockov, mamky, dieťa ako rastie.   Mesiac: ...................................

Vidíme moria, rieky, pramene,

rastlinky, stromy, vtáča ranené.

Vidíme malé chatrče, zámky i hrady,

tých čo sú pyšní a nevedia si rady.   Slnko: ........................................

Myslíš na kráľovstvo na konci krajiny?

Kde vládol kráľ, najmúdrejší, jediný?

Čo mal tri dcéry – princezné krásne

Ich šaty sa skveli sťa hviezdy jasné?   Mesiac:............................................... (ďalekohľad v ruke a hľadí do diaľky)

Tak je ako vravíš slniečko.

Teraz im sníček padá na viečko.

Len starý kráľ nemôže pokojne spať,

musí budúcu kráľovnú vyberať.
        II. dejstvo   Kráľ, radca a šašo. Kráľ sa prechádza okolo stoličiek, radca sedí za stolom. Šašo si vyhadzuje farebnú loptu...   Radca: .................................................

Náš kráľ nemôže dobre spať,

takto sa stále musí prechádzať.

Starosti, radosti v srdci skrýva,

s vladármi sveta to tak býva.

Kráľ ...................................................... (nazlostene. Dupne nohou. Ustarostený)

Čuš! Ticho! Chcem byť sám!

Dobre sa o krajinu postarám!

Ktorá z princezien má byť kráľovná?

ktorá z nich sa mojej múdrosti vyrovná?   Šašo: .................................................... (urobí kotrmelec)

To je jasné ako strela,

kotrmelcov spravím veľa.

Pošepkám vám do uška,

tá správna je Maruška.   Kráľ: ...................................................... (Posadí sa a je bezradný)

A čo tie dve? Krásavičky?

Nemajú byť kráľovničky?

Prečo má byť Maruška tá pravá?

Pretože mi najviac lásky dáva?   Radca: ...................................................... (chytí ho za plece)

Vaše veličenstvo už nič nevymyslí,

vyspíte sa, ráno bude rozum bystrý.

A potom sa opýtajte princezničiek skrátka,

ktorá ako veľmi ľúbi svojho kráľa – tatka.   Kráľ: .................................................... (prežehná sa – odchádza z javiska)

Máš pravdu radca, idem spať,

nech ma Boh ráči požehnať,

nech žehná stvorenia veľké i malé,

nech žehná rodiny teraz i stále.
III. dejstvo:   Slnko: ................................................. (prechádza z batérkou a svieti)

A tak som ráno zasvietilo do zámku.

Kráľ, radca a šašo sedel v altánku.

Pri ňom dcéry: Zuzka, Katka, Maruška

smiali sa, strkali šepkali si do uška.   Kráľ: .....................................................

Vítam vás princezné moje za ránky,

pripravil som si pre vás hádanky.

Moja otázka bude krátka,

ako ľúbite vy svojho tatka?   Radca:................................................... (prečíta listinu)

Kráľovná bude tá, čo najviac miluje,

jej otec zlatú korunu i žezlo daruje.

Stane sa paňou našej krajiny,

nájde si princa, bude jej jediný.   Šašo:............................................ (ľahne si pred kráľovský trón a kope nohami)

No tak nech sa páči,

nejazdite na tragači.

Len povedzte skrátka,

ako ľúbite svojho tatka.   Katarína:.................................... (drží v ruke náhrdelník)

Ja Vás kráľ, môj tato,

ľúbim ako moje zlato.

Ako šperky, náramky i klenotnice,

viac ako najkrajšie náušnice.   Kráľ:............................................

Zlato je cenné a váži si ho svet,

onedlho ti dám svoju odpoveď.

A ty Zuzka princeznička,

prečo že ti horia líčka?   Zuzana:........................................... (zelený venček)

Ja vás ľúbim, tatuško milený,

ako svoj vienok zelený

Vždy bude váš, tak sa to stane,

teraz vám dávam svoje dlane.   Šašo:................................................. (myká plecami)

Láska čo chce všetko pre seba,

kráľ raz nebude mať ani na chleba.

Keď niečo treba, líškať sa vie,

raz ho na mizinu iste privedie.   Radca:................................................. (zahriakne šaša)

Ticho šašo, hoc kráľ je hluchý,

občas počuje aj bzukot muchy.

Nože Maruška, povedz skrátka,

ako ty ľúbiš kráľa svojho tatka?   Maruška: ................................................... (jemne, milo)

Ja vás tatuško môj ľúbim ako vzácnu soľ,

ktorú človek si kladie každý deň na stôl.

Hoci je jemná, chuť má stále,

potrebujú ju stvory veľké i malé.   Kráľ: ..................................................... (pomaly, dôrazne a nazlostene)

Čo? Ako soľ? Iba tak máš rada?

Koniec! To je teda riadna zrada!

Von zo zámku, nevďačné dieťa,

nech čierna noc vonku prikryje ťa.

Ak príde čas, keď soľ bude viac ako zlato,

vráť sa, budem ťa čakať, ja kráľovský tato!  Maruška odchádza. Šašo prichádza s bubnom a bubnuje.   Šašo:.................................................

Dosť bolo práce, dosť bolo hádaniek

dajte si vy teraz ruky v driek,

hodina tanca začína sa práve.

Princezné nám zatancujú v tráve.   Radca: ........................................

Poďte že všetci, kniežatá, králi,

zúčastnite sa na slávnom báli.

Princezná Zuzanka ženícha hľadá,

ak ho nájde bude veľmi rada  Tanček – decká nejaký jednoduchý valčík alebo niečo také.... Ku koncu tančeka prídu dvaja prestrašení kuchári s hrncom v ruke...  
IV. dejstvo   Kuchári spolu ..................................... (vystrašene)

Pán kráľ, veľká galiba sa stala,

všetka soľ nám kdesi pokapala.

Minula sa a nikde jej niet,

či videl niečo také tento svet?   Kráľ: ........................................................

Pošlite po inú, do kráľovstva môjho brata,

on jej má toľko, že ju neporáta.

Dovezte na vozoch, a všetko bude dobré,

nedostane ten, kto si nevyžobre.   Kuchár 1.................................................

Poslali sme, ale beda,

jeho zem nám soli nedá.

Nemá ani zrnko,

dosvedčí to slnko.   Kuchár pomocník: .....................................

A čo naše chutné rezne, aké budú bez soli?

Polievky sú ako voda až ma  srdce zabolí.

Koláče a torty, záviny a kompóty,

máme z toho iba samé trampoty   Kráľ: ...................................................

Vaše náreky – to mi nie je po vôli!

Varte pečte jedlá – hoci aj bez soli.

Nekazte nám zábavu kuchári,

iste sa vám aj bez soli obed podarí...   Kuchári odchádzajú – hostia si idú sadnúť za stoly.... Slnko a mesiac si loptu hádžu....   Slnko: ................................................

Bez soli im nechutilo,

zabávanie sa skončilo,

Plakali a nariekali

na Marušku spomínali.   V. dejstvo   Maruška podíde k stromčeku a ľahne si. Prichádza starenka. Maruška sa zľakne.       Mesiačik:..............................................

A Maruška, plná strachu

spala v lese, spala v machu.

Keď tu zrazu šuchy šuch

nastal okolo nej ruch.   Starenka:.........................

Ktože to tu v machu spinká,

ani vankúš, ani perinka.

Aha, veď je to princeznička,

na líčkach samá slžička.   Maruška: ......................................

Jaj, čo je? Kto je? Či ma máta?

Zamotám sa do kabáta.

Ach sto ste stará žena?

Ja som veľmi vystrašená?   Starenka: .......................................

Neboj sa, Maruška, ja tu bývam,

v domčeku pri lese sa skrývam.

Ale čože ty, prečo tie slzičky?

Stratili sa ti húsky či kačičky?   Maruška: .............................................

Nie, môj ocko, on je kráľ,

zo zámku ma preč vyhnal.

Povedala som mu ako ho mám rada,

a potom nastala doma veľká zvada.   Starenka: ..............................................

A čo si mu povedala princezná Maruška,

povedz to nahlas, nie iba do uška?

Možno ti poradím a nájdeme cestu,

ako sa vrátiť k zámku i k tvojmu mestu.   Maruška: ........................................

Povedala som, že ho ľúbim ako veľa soli,

a teraz ma to veľmi, veľmi bolí.

A čo môj ocko, ako ma vždy mal rád,

ťažko sa mu teraz samému bude zaspávať.   Starenka ...................................................:

Múdri len múdre odpovede majú,

aj keď ich iní, za ne potrestajú.

Ty len poď so mnou, dieťa milé,

strávime spolu ešte pekné chvíle.  Odchádzajú.... Prichádza mesiačik a slniečko.

Slniečko: .........................................

Keď som vstalo, videlo som Marušku,

vyšívala ružu na zlatom vankúšku.

Zametala, umývala, riadila a prala,

chutný chlieb so soľou vypekala.   Mesiačik: .............................................

Keď Maruška tíško spala,

starenka sa lesom uberala.

Bola to milá soľná pani,

šla do jaskyne na stráni.   Slniečko: .............................................

Tam ju už usilovní trpaslíci,

vítali s kladivom po pravici.

Spievali si a radosť mali,

do pesničky si aj zadupali.

 Pieseň Klop klap... 

Trpaslík Oto: ......................................

Vítame ťa kráľovná, v našej soľnej bráne,

nech sú tvoje kroky u nás požehnané.

Čo že ťa k nám priviedlo pani naša,

aká zvesť sa ku nám zo sveta znáša?   Starenka: :::.........................................

Prikazujem vám trpaslíci milí,

aby ste soľ pre krajinu kráľa zatvorili.

Aby jej nemal, ani zrniečko malé,

aby zakúsil, čo sú to žiale...   Trpaslík Moťo: ................................

A čo my? Čo bude s nami?

budeme ako nezamestnaní?

Budeme sa túlať po našej  krajine?

A cmúľať si slané prsty jedine?   Starenka: ............................................

Nie trpaslíci, vy budete stále pracovať,

zlatú soľ pre dobrých ľudí dolovať.

Príde čas, keď ľudia zistia čo im chýba,

aj to, kde sa v ich živote stala chyba   Trpaslík Aladín....................................

Postarám sa o soľné ruže v záhrade,

raz sa ľudia budú čudovať tejto záhade,

hoci sú jemné veľa kryštálikov majú,

ak človek chce, radosť mu dajú.   Trpaslík Fúzik .........................................

Ja sa postarám o moria plné soli,

aby vždy čisté a slané boli,

Aby sa naša soľ liekom stala,

aby potraviny zdravé uchovala.   Trpaslík Slávik ............................................

Ja prekopem cestu od záhrady k bráne,

možno raz princeznú u nás privítame.

Pri chodníku zasadím kvietky,

iste sa jej budú páčiť všetky.   Trpaslík Pruťko............................................

Ja urobím z cencúľov orchester snáď,

keď príde návšteva budem na ňom hrať.

Zahrám pesničky i uspávanky,

bude nám dobre ako v lone mamky.   Starenka:...........................................

Správne trpaslíci moji milí,

dobre ste prosbu pochopili.

Pekne sa starajte o soľnú krajinu,

nepremárnite ani jednu hodinu....   Mesiačik:...............................................

Na cestu svietil som starenke z jaskyne,

v zámku sa hádali, kto je vraj na vine.

Kráľ ležal v posteli, choroba ho trápila,

veľmi si želal by sa Maruška vrátila.   Slniečko:.........................................

Starenka poznala veci veľmi jasne,

chcela aby ľudské srdiečka šťastné

Starenka vedela, že prišiel čas,

a preto povedala Maruške raz   Starenka:.....................................

Maruška, teraz pôjdeš domov k otcovi,

on ti s radosťou dvere i srdiečko otvorí,

tvoja krajina už dlho nemá soli,

a tvojho ocka tvoj odchod bolí.   Maruška: ...............................................

Ako že sa domov vrátiť mám?

Veď cestu z lesíka nepoznám.

A čo im prinesiem, starká dobrá,

či mám ísť o lásku iba žobrať?       Starká: ....................................... (podáva vrecko soli)

Nie žobrať ale dávať to, čo je nad zlato,

soľ má zrazu väčšiu cenu ako sto karátov.

Tvoj otec vie, že si pravdu mala,

keď si ľudskú lásku k soli prirovnala.   Maruška: ...........................................

Ďakujem vám za to, že ste ma radi mali,

že ste ma k vareniu, šitiu i tkaniu priúčali.

Prosím vás, dajte že mi vrecko soli,

nech sa uzdravia tí, čo ich srdce bolí.

 VII. dejstvo: 

Slniečko: ...............................................

Dala jej vrecko i dlhý prútik,

ukázala jej správny kútik.

A dobrú radu v pravom čase dala,

aby ním v správnej chvíli zem pošibala.   Mesiačik: ..............................................

Maruška blíži k zámku svojho kráľa,

tešila sa, no i strach v srdiečku mala.

Brána je otvorená, stráže nikde nieto

čudné veci sa zatiaľ stali s týmto svetom.   Slniečko: ..............................................

Na stole je krajec čerstvého chleba,

je to pravý dar z Božieho neba.

Berie ho do rúk, k otcovej posteli ide,

hneď k nej šašo, sestry i radca príde   Radca:.............................................

Prečo si prišla do zámku ženička milá,

vari si si tu niečo skryla?

Vezmi si chleba, veď nie je soli,

a to nás všetkých veľmi bolí.

 Ostatní plačú – Maruška si dáva dole šatku z hlavy 

Maruška:...............................................

Ja soľ mám a dám ju vám, aj tebe tatuško,

či ma nepoznáte, volali ste ma Maruškou?

Dajte chlieb, volajte všetkých túžia po soli,

z tohto vrecúška im nasypeme do vôli.

 Všetci sa hrnú k nakrájanému chlebu a sypú naň soľ

Kráľ: ....................................................

Maruška, dcéra moja, ja mám ťa rád,

darujem ti všetko i celý tento hrad.

Ty budeš kráľovná, veď najviac miluješ,

pokoj a lásku našej krajine iste daruješ.   Maruška: ..............................................

Pozor vetrík, musím ísť na lúku.

Poďte so mnou, chyťte sa ma za ruku.

Šibneme prútikom matičku zem,

niečo zázračné vám ukážem.

 Spolu s Maruškou všetci prechádzajú na jednu stranu triedy – šibne prútikom.Prichádzajú trpaslíci, spievajú svoju „pieseň“ Klop klap, klopi klap.... a prinášajú darčeky... 

VIII. dejstvo

Trpaslíci spolu: ........................................

Vitaj kráľovná odteraz si ty naša mama,

sľubujeme, že už nikdy nebudeš sama.

Mama je dôležitá, ako zrnko soli,

pofúka, pohladí, keď niečo bolí.   Trpaslík Oto, a Moťo:..................................

Keď chýba soľ, nič nemá chuti,

len s mamou a ockom nám život chutí.

Boh nám dal dve ruky – a hoci malé,

volajú po láske, chcú ju dať ďalej   Trpaslík Aladín a Fúzik ..............................

Mama je ako ruža, priezračná a čistá,

nosí nás v srdci, to je vec istá,

Mama a kráľovná sú dve krásne ženy,

ten kto ich spozná, ich už nevymení.   Trpaslík Slávik, Pruťko ..............................

Mama darom pre otca i deti,

je s nami stále, či prší, či slnko svieti,

Mama sa podobá nezábudke i púpave,

je krásna keď spinká i sedí na tráve.   Maruška: ..................................................

Ďakujem trpaslíci milí,

svojou krásou ste ma potešili,

nech soľ nechýba žiadnej mame,

veď aj slzičky v očkách sú slané. Radca: .........................................................

Radil som dlho, radil som stále a rád,

dnes vám radím, na lásku netreba zabúdať.

Láska je obyčajná ako soľ v pekáči,

bez mamkinho objatia ti veru nestačí.   Šašo: ......................................................

Ja som bol šašo a váľal som duby,

ešte že som si nevybil zuby,

moja mamka sa o mňa iste bála,

každú ranku mi nežne pofúkala.   Princezné Zuzana a Katarína:

Aj my máme svoju mamičku,

na lúke jej vyjeme kytičku.

Dáme jej ju a povieme: Ďakujeme.

Že nás ľúbiš, to my dobre vieme“   Kuchári spolu .......................................

Milé mamky, my tortu upečieme,

tú najsladšiu ako vieme.

Dáme tam cukru, i soli trocha,

veľká bude, nasýti aj hrocha.

 Slniečko a mesiac prichádzajú.... 

Slniečko:

Vieš mesiačik do akej školy chodí mama?

Od koho sa učí slúžiť od večera i z rána?

Vieš, kde sa učí rozumieť reči malých detí?

Odkiaľ vie, že ja na nich veľmi svietim?  

Mesiačik:

Viem, učí sa od Mamy všetkých mám,

ak chceš, adresu ti na ňu dám.

Býva v nebi, ulica vedľa Pána Ježiša,

Volá sa Mária a je to Mama najmilšia.  

Slniečko:

Panna Mária je mama a my sme jej deti,

naša prosba aj ku nej letí.

Aby sme sa na seba usmievali

a radosť v srdiečkach vždy mali.  

Pieseň: My sme deti...  

My sme deti, malé Máriine deti.

My ju máme radi na cestu nám svieti.

Často za ňou prichádzame spolu všetci,

nesieme jej darček z dobrých skutkov kvety.  

R.:

Mária nás miluje,

Mária nás ochraňuje,

Mária nám pomáha,

všetkých nás má rada.  

2.

My sme deti, dobré, Máriine deti.

k Márii dnes naša veľká prosba letí.

Chceme prosiť za svet celý i za seba,

by sme prišli všetci k Márii do neba.   Všetci spolu:

Soľ je nad zlato, to my dobre vieme,

preto svoje mamky, ockov milujeme.

Máme ich radi, ako Maruška kráľa mala,

vrecúško so soľou mu odovzdala.

  Pieseň: Klop klap... 

R.:

Klop, klap – klopi klap,vezmi čakan dláto,

klop,klap, klopi klap, doluj biele zlato.

klop, klap, kop, klap, kopi, klopi klap,

nalož soli do vozíka, budeš silný chlap.  

1.

Nad bralom jaskyne príroda krásna,

zaliata slnkom je, obloha jasná.

Všade je čistý vzduch zelené lúky,

rieky sú plné rýb, sýpky zas múky.  

Ľudia hoc chudobní, vedia si vážiť,

čo im Boh nadelil, chcú si aj strážiť,

v komnatách palácoch žijú aj iní,

 nechcú sa spovedať za svoje činy.  

Pre nich sú bohatstvo, zlato a šperky,

nevedia priznať si ten omyl veľký.

Veď aj ten drahokam nestojí za to,

najväčší poklad je soľ – biele zlato.