Istý nemenovaný pán tmavšej pleti mi pod nos pchá akýsi papier. Petíciu. Niečo mrmle a bradu dvíha ako na povel smerom hore.
„Ďakujem, ja nič nepodpíšem," obraciam sa na druhú stranu, ale on je neoblomný. Gestikuluje a znova sa pokúsi vopchať svoj papier pod môj nos. Má na ňom prefotený znak Európskej únie a ešte ďalšie tri.
Pozriem sa mu do tváre: „Neviem o čo ide, nepodpíšem," poviem rázne a vyberiem sa svojim smerom.
Na môj údiv sa tmavšiemu pánovi vrátila reč a zreteľne povedal: „Krava."
Konečne stojíme pri pokladni. Pred nami dve starenky. „Vieš, bol tu ten chudák, čo nerozprával. A chcel, aby som mu podpísala list. Urobila som to. Dobré veci sa majú robiť. Aj petície podpisovať," vysvetľuje prvá a druhá pritakáva....
Tovar je nablokovaný a pani pri pokladni s úsmevom hovorí: „Babka, dnes to bude za 3,50" Je čas vytiahnuť peňaženku a zaplatiť. Čas je ale peňaženka nie je. Zmizla. Ostali doklady, vreckovka aj hašlerky, ale peniaze? Niet po nich ani chýru, ani slychu....
Pán z bezpečnostnej služby zaregistroval zmätok a pribehol na pomoc. „Hľadáte, peňaženku?"
„Áno," hovorí starká. „Som si istá, že som si ju dala do kapsy. Aj 20 Euro, lebo od dnes tu máte akcie..."
„Verím vám. Peňaženku nenájdete. Dnes ste už šiesta, čo prišla o peniaze...," dodáva nahnevane pán v uniforme a je mu naozaj ľúto tejto bezradne stojacej ženy.
„Zaplatím to. Dnes som vyhral v športke...," pokúsil sa o úsmev a vytiahol z vrecka 3,50.
Starenka sa poďakovala a vzala si svoj nákup. Ostatné dôchodcovské Eurá však už neuvidí....
Čo s tým?
Možno by sme mali byť opatrnejší na tých, ktorí chcú, aby sme podpísali „Petície" - hoci aj v obchodných centrách....
Ak máte možnosť, upozornite starších ľudí na to, že nie vždy musia robiť „dobré podpisové skutky."
A hlavne nech si dávajú pozor na „lovcov podpisov" v deň, keď v nich začínajú zľavy...
V poslednom čase ľudská prefíkanosť nemá medze... a nájde všetky spôsoby ako obrať aj o to posledné - najmä starších ľudí....
