Precitnutie
Prečo?
Prečo tu kľačím
a prosím za seba,
za blízkych
a odprosujem
za celý svet?
Prečo
ma tiahne tvoja Veleba,
či iných chodníkov
pre mňa niet?
Prečo?
Teraz v túto chvíľu
nesedím pri šálke čaju?
Prečo?
Sa mi vyhýbajú starosti,
čo mamky doma majú?
Prečo?
Dnes netrápim sa
ako človek bez domova?
Prečo?
Pýtam sa
a volám k tebe znova!
Prečo?
Otázka tichá
a stále tá istá.
Odpoveď dáva Trojjediný,
veď poslal na zem Krista.
Precitni,
pochop dieťa,
dcéra moja,
Kristus je tvoj Ženích,
On je láska Tvoja
Nechcel som,
aby si na inej ceste stála,
aby si vo svete,
lásku utrácala.
Chcel som, túžil
aj v túto chvíľu,
Nech si ťa vezme môj Syn,
svoju jedinú – nevestu milú
Precitla duša,
cesta je jasná,
úloha naznačená,
ponárať ľudí
do Božieho krásna.
Stáť i plaziť sa
pred Pánom sveta,
žobrať o mäkké srdce,
by cesta človeka bola svätá.
Utierať slzy bolesti,
čo spôsobili iní,
kajať sa, odprosovať
za svoje činy.
Nechať sa objať
i v túto chvíľu.
Idem za tebou,
Ty ma čakáš,
čakáš na svoju milú.
