babka demokratka.
Všade je upratané. Typická nedeľa. Čas na ktorý si pravidelne vyhradzuje na to,aby sa modlila a rozprávala o svätých veciach. Nuž nič nezvyčajné, keby....
Na jej stole, kde má neodmysliteľné miesto Kristus na kríži a soška Panny Márie s ružencom, sú položené akési čudné obrázky s číslami.
Každý deň ich s radosťou vyťahuje zo schránky a ukladá si ich na stôl.
Hotová predvolebná kampaň. Z obrusu na mňa čumia samé skvelé tváre: počnúc Ficom, cez zoznam Obyčajných ľudí, SNS, KDH, SDKU.... a končiac nejakými maďarsky hovoriacimi občanmi.
Babka zbadá môj údiv a vysvetľuje. „Nuž moja, aspoň oni sa na mňa usmievajú," a potom dodá: „a keby si vedela, akí sú pred voľbami dobrí, a čo všetko sľubujú. A ako múdro rozprávajú." Je vážna. „Najkrajšie vypráva ten pán hlavný zo Smeru...," usmejem sa.
„Ten čo vám sľubuje istoty?" Prikývne.
„Múdro hovorí. Vie ako to urobiť, aby bolo dobre..."
„Babka a myslíte, že je to pravda, čo hovorí?" Zamyslela sa. „Nuž dievčatko moje, to ti ja neviem povedať. Ale keby to bola pravda, tak by bolo na tom našom Slovensku všetkým dobre."
„A je?" položila som si prozaickú otázku. Po chvíli ticha som dostala odpoveď.
„Nie je. Ale ako dobre sa počúva, že bude." Nedala sa mladica niekoľko rokov pred deväťdesiatkou.
Došuchtala sa k svojmu stolu a pokropila pána zo Smeru a ostatných usmievajúcich sa adeptov do parlamentu svätenou vodou.
„Nuž moja, čo ti ja viem ako je na tomto svete. Ale nech týmto tu Pán Boh pomáha, lebo bez neho sa budú darmo namáhať..."
Prikývla som a sledovala som, ako sa do do predvolebných letákov a na nich usmievavých či sebavedomých tvárí vpíjajú kvapky svätenej vody....
„A možno nebudem voliť toho zo Smeru," povedala a nasadila si okuliare. Ešte lepšie sa prizrela na každý jeden obrázok.
„ Nie? A koho?" spýtala som sa a zvedavo čakala na odpoveď. Dostala som ju však až po chvíli:
„Keď neviem, kto hovorí pravdu, tak si vyberiem podľa toho, kto je aký fešák. Veď sa len pozri ako sa na mňa smejú."
Nuž máte to jasné!
Milí potenciálni kandidáti do volieb, musíte uznať, čo som uznala ja.
Babka má svoj vkus. Ide jej viac o váš úsmev, ako o predvolebné sľuby. A teda ak chcete uspieť, mám pre vás jednu radu: Usmievajte sa! Usmievajte sa! Usmievajte sa!
Lebo hlas dostane iba ten, kto sa na ňu v deň volieb usmeje najkrajšie.
Cestou domov mi napadlo to staré slovenské známe: Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
A tak prosím Boha, aby sme si vybrali správne, a aby ten povolebný úsmev, nebol náš posledný....
Nie je dobré vyberať ľudí podľa fešáckych sľubov, ale podľa skutkov, ktoré svedčia o ich ľudskosti a úprimnosti. Tak rozum do hrsti, voľby sa blížia.
