Strhne sa zvada. Tí dvaja v presile sa začnú „vyhrážať.": „Ak sa nám neodstúpite z cesty, pustíme svojich rotvailerov a tie z vášho štvornožca spravia sto chlpatých kúskov."
Pán - oprotivný - sa pokojne približuje so slovami: „No veď skúste." Jeho flegmatický úsmev ich vyvádza do vývrtky. Skúsia. Rotvaileri sa rozbehnú a potenciálny nepriateľ ich skolí za niekoľko minút.
Obyčajní ľudia najskôr pozrú na seba, potom ustúpia z chodníka a s údivom sa spýtajú: „Prosím vás aké je to plemeno?"
„Neviem. Pred chvíľou som si ho vyzdvihol zo zverinca. A len čo som mu oholil hrivu, vybral som sa s ním na prechádzku."
V poslednom čase, keď sledujem správy z našej politickej scény sa mi zdá, že sa tam hrá o to, kto „uhne z chodníka." Ľudia, prestávajú byť ľuďmi - aspoň tými dospelými a správajú sa ako buberťáci, občas i „materáci" /deti z materskej školy/, alebo ako ostrihané levy či rotvaileri. Vedú žabomyšie vojny a hľadajú vinníka, či sa navzájom stavajú na váhy, aby usvedčili toho druhého, že on - je väčší zlodej či "lump."
Keď som šla voliť, a nielen ja, myslela som, že dávam hlas ľuďom, ktorí budú bojovať o ľudské práva, budú mojim vzorom. Ľuďmi, ktorí budú v prvom rade ľudskí a budú mať úctu voči sebe navzájom. Ľuďmi, ktorí budú hľadať odpovede na otázky, čo je viac dobré a čo menej... a mala som nádej, že moja vlasť, bude vlasťou, o ktorej budú aj moji známi môcť povedať: „Slovensko má slušných politikov."
Ozaj, moji známi. Včera sme sa na chvíľu "zavesili" na skype. Na nete si pozreli „naše mediálne hviezdy" a nemohli uveriť vlastným očiam. Zvlášť sa im negatívne do pamäti vryl Trnka, Fico, Belohousová, ale aj zástupcovia koalície...
Pomedzi iné padla aj otázka: : „A je isté, že tí vaši politici sú Slováci? Veď keď sme u vás žili, boli to celkom normálni ľudia."
Nevedela som im vysvetliť, ako je možné, že poslanci Slováci už nie sú Slováci ako repa, ale fackovací panáci, ktorí sú pripravení odraziť každý útok dvojnásobnou intenzitou, samozrejme v prítomnosti kamier a médií.
Veď média nechávajú kamery a mikrofóny, aby sa kochali v šťavnatých výrazoch - bežných tak akurát v krčmách a verejne ohlasujú fakty, v ktorých sa zámerne potiera úcta k druhému. Hlavné správy k tomu pridajú niekoľko vrážd, oznámení o krádeži i o tom, ako to vyzerá na našich cestách.... postrašia o tom, že sa bude zdražovať a ani netušia ako dôchodcom stúpne tlak... Ale to je iná kapitola. Sú tu predsa na to, aby mali čo najväčšiu sledovanosť, či čítanosť a tú im „intrigy" nášich poslancov, či vyšších štátnikov zaručia na sto percent...
„Čo ste si to zvolili? " - to bola ďalšia vo včerajší deň položená otázka.
„A kedy sa už začnú správať normálne a začnú robiť niečo v prospech Slovenska? Spýtajte sa ich! Povedzte im o tom..." snažil sa ma motivovať Dávid.
Myslím, že jeho motivácia nevyšla nazmar. Viem, že z očí do očí nestretnem pána Fica, ani pána Trnku, ani iných, ale možno tu na blogu stretnem viacerých, ktorí už majú tých „kultúrnych výrazov a činov" dosť a prajú si, aby sa skončila hra o to, "kto uhne z chodníka" a začala sa seriózna politická práca a diskusia.
Ak sa vám zdá, že som všetkých politikov hodila do jedného vreca, tak sa ospravedlňujem. Poznám aj takých, ktorí ostali naozaj ľuďmi a sedia v parlamente. Nevykrikujú a pomáhajú tam kde môžu... Bohužiaľ, o nich média nezavadia.
