Informácia, ktorú prerušilo zvonenie mobilu.... "Prídeš za mnou?" .... Musím. Ale čo mu mám povedať? Ako sa mám k nemu zachovať... Cestou mi výrili myšlienky na ktoré som nevedela odpoveď. Nastúpila som do víťahu... Opakovala som si len jedno: "Bože, pomôž...."
Nepovedala som nič. Padli sme si do náručia. A plakali.... Obaja sme mali pred očami čas, ktorý sme mohli stráviť tu na zemi... Ale stop spomienkam. Nič nie je stratené. Musíme predsa žiť. Je nádej - a tá nám dáva istotu života...
Sadli sme si na nemocničnú posteľ. Pevne sme sa držali za dlane. Zvládneme to. Aj keď sme sa cítili, ako tí, z ktorých bolestne "Ten hore" zvlieka kožu, mali sme istotu, že je pri nás a chce nám niečo ukázať, niekam nás viesť... Rozhodli sme sa pre boj.
Čas strávený na onkológii... výmena krvi... transplantácia kostnej drene.... dni prežité v horúčkach i v zimniciach.... chemoterapia a všetky jej sprievodné javy.
Silvester - keď každý z nás hľadel do okna svojej izby - jeden v nemocnici a druhý doma. Túžba víťaziť i vzdať sa... Ale ten Niekto bol pri nás...
Návraty domov, kontrolné vyšetrenia... čas depresií i chvíľ ticha. Čas strávený spolu bez jedného slova, akosi nenachádzajúc to, čo by vyjadrilo búrku vo vnútri srdca...
Čas prechádzok zo psom, vyrozprávané udalosti z detstva - záblesk smiechu i bolesti... poznámky ostávajúce po vzťahoch... a objavovanie: Ten Niekto je tu....
Večery strávené v rozhovore - už nie medzi nami - ľuďmi, ale s tým Najvyšším... akési nové svetlo vrhajúce tieň odpustenia na minulosť a nádej na večný život a budúcnosť....
A nové zistenia: "Potrebujeme sa" "Máme sa radi" ... po 60. tich rokoch vyslovená veta: " Ja som až teraz pochopil, že ma nemáte radi, preto, čo vám dávam /postavil dom, staral sa o rodinu.../ ale preto že som." ... zistenie, že je niekto milovaný bezpodmienečnou, nezaslúženou láskou vtlačilo nový rozmer do vzťahu...
A zrazu objavenie hodnoty času.... ďakujem za každý deň... ďakujem za každú hodinu, za každú minútu, keď môžem pri tebe stáť.
ďakujem za bolesť, ktorú mi dovolíš spolu s tebou prežívať... nedotýka sa iba teba, ale aj mňa... a raz, keď sa to skončí, budem hovoriť o tebe, aký si bol statočný, dobrý a ako sa tvoja slabosť, menila na lásku.
Bolesti odhaľovali tvoje srdce... A dávali nášmu vzťahu novú iskru.
Pochopila som:
"Láska - ak ju derú z kože" - a ak je pravá nadobúda nové dimenzie... Hlboké a jasné...
"Láska - ak ju derú z kože" - a ak je pravdovravná, prijíma poznanie, že za utrpením je niečo viac.
"Láska - ak ju derú z kože" - a ak je ponorená do bolesti, prináša nový život, ktorý nikdy nekončí....
Je to filozofické? Možno. Ale ak sa zahľadíte na Krista, ktorého pribíjajú na kríž pochopíte... prečo pravá Láska , ktorou Otec miluje svojho Syna musí byť "zodratá z kože"....
