Slávnosť Všetkých svätých
Čítanie: Zjv 7,2-4.9-14
A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: „Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“ A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“
Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“
I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“ Povedal som mu: „Pán môj; ty to vieš.“ A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. 2. čítanie: 1 Jn3,1-3
Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho usiluje sa byť čistý, ako je on čistý. Evanjelium: Mt 5,1-12a
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Spytovanie svedomia
Kaplán: Adam poď ku mne a ukáž sa deťom. Pozrite sa na neho. Čo má oblečené /deti pomenúvajú – sako, motýlik.../ a je to špinavé, však? /nie/
Adam: Nie je. Ja som si to v noci, keď si spal, stihol vyprať, usušiť ba aj ožehliť....
Kaplán: Ty si teda šikovný. Viete čo sa včera stalo? Šiel som s Adamom večer na cintorín. a on skákal z hrobu na hrob až spadol do blata. Čo myslíte aký bol? /deti: špinavý/. Ani sa mi nechce veriť, že by si Adam stihol oprať šaty. Kto to ide skontrolovať / vyber nejaké dieťa, alebo miništranta/. Aké má Adam šaty? /čisté/
Deti a aké máte vy šaty. Poriadne si ich poobzerajte... Aj topánky...? Aké sú? A čo srdiečka? Sú čisté, alebo je v nich blato neposlušnosti? Alebo lenivosť, alebo vysmievanie sa kamarátom? Je? Adam kýva hlavou, že si niečo z toho v srdiečku našiel... Aj vy ste si našli? Tak čo s tým Adam spravíme?
Adam: Srdiečko si síce neviem vyprať, ale viem, kto to môže urobiť?
Kaplán: Kto? Deti viete? /Pán Ježiš/ Tak si teraz položíme ruku na srdiečka a poprosíme ho, aby nám dal preč všetko blato, aby nám odpustil: Bože láska moja
Kázeň
Kaplán: Adam. Čo robíš? Prečo si zasa zakrývaš oči?
Adam: Lebo sa mi to páči?
Kaplán: Čo sa ti na tom páči? Zakrývať si oči, dávať ruky hore, dole... To vôbec nie je zábava...
Adam: A je. Ale ty si to vôbec nevyskúšal. Skús to.
Kaplán: No dobre. Ale nebudem to skúšať sám, skúsim to spolu s deťmi. Adam ty nás odštartuješ. My si dáme ruky na kolená a keď povieš tri štyri, tak si dáme dlane na oči a oči zažmúrime.
Adam: Súhlasím a keď poviem päť šesť, tak ich zasa otvoríte. A pozor, vyskúšame si to viac krát.
Kaplán: Deti súhlasíte. Urobíme to? Tak sa pripravíme, ruky na kolená a počúvame, kým zaznie Adamov hlas.
Adam: Tri štyri /necháš ich tak 15 sekúnd/ päť- šesť, a znova 3-4, 5-6 - /10 sekúnd a potom 5 sekúnd/
Kaplán: Adam stačí, veď si tu s deťmi nebudeme celú omšu len zakrývať oči....
Adam: No dobre. Ale ja som teraz zvedavý, čo si videl, keď si mal zatvorené oči? Kaplán: Ja nič. Deti vy ste čo videli / deti rozprávajú /.
Adam: A čo ste videli, keď ste ich otvorili /deti rozprávajú/
Kaplán: Ozaj, čo je lepšie, keď máme pred očami tmu, alebo svetlo? /svetlo/.
Adam: A ja viem, že dnes je sviatok svetla.
Kaplán: Svetla? To si odkiaľ na to prišiel, dnes síce nie je nedeľa. Ale sviatok, ktorý slávime sa volá inak. Deti, viete ako? /Všetkých svätých/
Adam: Aj tak je to sviatok svetla.
Kaplán: Tak počkaj Adam, toto nám musíš vysvetliť, ako to myslíš.
Adam: Ty sám si ráno, keď sme šli na omšu povedal, že svätí sú deti, ockovia, mamky, rehoľné sestričky, kňazi, dedkovia a babky, ktoré už zomreli a sú v nebi. No a oni nám svietia na cestu do neba. Prihovárajú sa za nás u Boha... A my si o nich môžeme prečítať v knižkách, čo robili. A môžeme to robiť aj my. A tak lepšie poznať cestu do neba.
Kaplán: Adam, ty si dnes múdry. Máš pravdu. Deti vy poznáte nejakých svätých? /deti hovoria o svojich patrónoch/. No a ja vám prezradím, že sú aj takí svätí o ktorých veľa ľudí nevie. Môžu to byť naše babky, prababky. Každý, kto je v nebi, je svätý, to znamená, že má čisté srdiečko...
Adam: A zabudol si povedať, že nie každý kto zomrie, má čisté srdiečko. Ale to nevadí, lebo my môžeme prosiť Ježiša, aby mu ho očistil, a aby ho vzal do neba...
Kaplán: Presne tak. Deti boli ste už na cintoríne? Večer? čo ste tam robili? Aj ste pálili sviečky? A všimli ste si plamienok sviečky? Pozrite tu pri oltári máme niekoľko. Čo rozdáva plamienok
Adam: Svetlo.
Kaplán: Keď pálime sviečky, tak vidíme pred sebou svetielko. Je to preto, aby sme prosili Pána Ježiša, aby tí, ktorí zomreli boli takýmito svetielkami, teda aby sa dostali do neba. Chcete vyprosiť svojim dedkom, babkám, tetám a ujom nebo???? Adam, aj ty chceš?
Adam: Áno. A začnem hneď teraz. Cez svätú omšu. Budem sa modliť spolu s tebou, aby dnes bolo plné nebo svätých a aby tam bolo veľa svetla.
Adam mal naozaj pravdu, keď hovoril o tom, že dnes je sviatok Svetla. My starší si spomíname na životy našich predkov a hovoríme o tom, čo kto vykonal, ako sa ku nám správali naši starí rodičia, a pritom nám srdce zohrieva láska a vďačnosť. To sú prvé dva schody na ceste k svätosti. Začať ďakovať za všetko, čo nám prichádza do života – to robili všetci svätí. Neďakovali iba za veľké veci, ale aj za úplne obyčajné, maličké, za každý úsmev i bolesť. A to druhé je láska. Láska, ktorá sa rozdáva, ktorá hľadá cesty k tomu druhému, nie je nanútená, ale čaká, kým bude prijatá. Je slobodná. Cirkev nám dáva tento sviatok práve preto, aby sme si uvedomili, že svätosť nie je niečo vzdialené. Je to stred nášho vnútra. Každý z nás túži po svetle, a teda túži po Bohu. Mnohí z nás, ktorí nosili v sebe túto túžbu už ju premenili na skutočnosť. Iste si dnes na nich spomíname, preto poďakujme sa za nich Bohu. Porozprávajme sa s nimi tak, ako keby boli tu medzi nami... a spýtajme sa ich, ako vidia naše problémiky sveta oni? čo by robili na našom mieste... Odpovedia iste rovnako:“ Milovali by sme tých, ktorí kričia, že lásku nepotrebujú, lebo oni najviac žíznia po láske. Boli by sme pri tých, ktorí nás odháňajú, lebo oni sa najviac boja samoty. Starali by sme sa o tých, ktorí nami pohŕdajú a nepovedia nám „ďakujem“, pretože v nich sa skrýva ukrižovaná láska.“
