A tak čoraz viac stretávam strhané ženy, ktoré pod rúškom „sily“ strácajú svoju vlastnú hodnotu.
Maskujú sa za fajčenie, alkohol a v tom najlepšom prípade iba za make – up, či oblečenie zakrývajúce sotva „polovicu tela“. A pritom si myslia o sebe aké sú krásne... a pôsobivé... /no často sa stávajú iba návnadou na nové sklamania a zranenia/
Áno, túžia po láske. Po tej naozajstnej láske.
Ale toľko krát boli podvedené, zneužité, oklamané, že zabudli hľadieť na jej pravú tvár.
Túžia po tom, aby boli ochraňované, no vedia, že ak majú toto svoje prianie vyjadriť navonok, musia priznať svoju slabosť, svoju nežnosť... A to im po predchádzajúcich skúsenostiach (získaných výchovou, alebo životom) nehrozí...
Boja sa vrátiť k svojmu srdcu. Pretože ich niekto vysmial. Bodol do ich ženskosti, krehkosti a jemnosti.
Vysmial v žene to, čo je v nej najkrajšie – plodenie vzťahov a odovzdávanie života.
A tak zranené ženy dnešnej doby sa postavili na odpor. Myslia si, že všetko dokážu sami a obliekajú si šaty feminizmu. Berú do rúk kosačky, stroje, kladivá... berú na seba jarmo, ktoré patrí otcovi – či mužovi v rodine. A idú!!!
Sú húževnaté a preto sa im darí – pre upresnenie – darí sa im navonok. Ich vnútro ostáva prázdne.
Sú ako korytnačky skryté vo svojom pancieri. Niekde na dne ich zranených sŕdc sa ozýva pocit menejcennosti, usalašený vplyvom hrubosti a arogantnosti tých druhých...
Prečo existuje fenimizmus? Prečo sa ním nechá žena prevalcovať?
Pretože – ja, ty, a každá žena – nie sme schopné (a niekedy ani ochotné) vrátiť sa k podstate svojho poslania.
Pretože ty, muž, otec, dospievajúci chlapec, či dedko – považujete „to nežnejšie pokolenie“ za menej cenné – namiesto toho, aby ste bojovali o jeho priazeň, aby ste ho dobýjali a pomáhali tak rásť i sebe...
K čomu sa žena potrebuje vrátiť? Čo robí ženu ženou? Čím sa odlišuje od muža?
Tou prvou a hlavnou vecou je, že žena je povolaná k plodeniu a darovaniu lásky . Iba naozajstná láska prináša život.
V čase keď sa rozprúdila diskusia o tom, čo je to život – a sú rôzne metódy na to, ako ho skončiť, prežíva každá zmätok – lebo ho už nevníma ako dar nad všetky dary. No nech si o živote, rozpráva kto chce, čo chce, život je raz život. A ničím iným nebude. Je darom, aj napriek tomu, že nepoznáme jeho hodnotu.
Každá žena je matka. Má v sebe dar materstva – či už duchovného, alebo telesného. A tento dar je povolaná rozvíjať.
Iba jej srdce je dokonalou nádobou pre plodenie lásky, pre plodenie vzťahov...
Bohužiaľ, nie každá z nás to vie a chce robiť.
Prečo? Mnoho krát bola vysmiata, zranená, a tak vzala do rúk palicu feminizmu.
Čo s tým?
Treba si uvedomiť, že nie je problém iba na strany ženy, ale aj na strane mužov. Zabudli žiť svoje otcovstvo a zabudli bojovať o svoje princezné. Zabudli ich ochraňovať, a pomáhať im objavovať ich skvelú hodnotu...
Minulý týždeň som si vypočula diskusiu predškolákov. „Môj ocko je hlava rodiny. Čo povie, to musíme splniť.“ A na to druhé dieťa zahlásilo: „A moja mama je zasa krk – musí všetko stihnúť a všetko vidieť a dať do poriadku, aby ocko nekričal.“
Chyba.
Ocko je hlavou preto, že ochraňuje svojich najbližších. Pozná ich zranenia ale nevykrikuje ich na verejnosti.
Ocko je ockom preto, že pochváli svoje deti a povie im, aké sú „super“ a ako im verí. Pomôže im. A nájde si čas na ich počúvanie...
A mamka?
Mamka nie je krkom – nie je otrokom, ktorý zabezpečuje poriadok všade a na každom mieste.
Mamka je SRDCOM, ktoré rodí lásku. Zrierňuje bolesť. Je srdce, ktoré spája celú rodinu. Stará sa z lásky o svojho manžela i o svoje deti. Vie že je ochraňovaná a milovaná. Odovzdáva informácie cez slzy i úsmev.
Mama je to, čo „bije v pravidelnom rytme“ a pomáha žiť....
PS: Zamyslime sa nad tým, aby feminizmus neprevalcoval zbytočne ďalšie žienky a nezničil ďalšie rodiny....
