
Do domu sa dobíjajú zvláštne postavy. Mikuláš, dvaja anjeli a jeden veselý čertík. Maťo a Denisa, o niekoľko mesiacov už päť ročné dvojičky ich netrpezlivo a detskou bázňou čakajú...
Pozdravia ich a skôr ako sa Mikuláš začne vypytovať, či celý rok poslúchali, Maťo potiahne mamu za rukáv a pýta sa:
„A kde má auto s Coca colou? A soby? Pred chvíľou v správach hovorili, že je v meste, ako stihol prísť sem k nám? Tak rýchlo?"
Denisa, ktorá si od malička viac všíma detaily, ťahá Maťa za bundu a šepká mu. „Toto je naozajstný Mikuláš. Ten v telke bol Santa Klaus."
„Ako to vieš?" - pýta sa prekvapený Maťo.
„Podľa čapice" - triumfuje dievčatko s okuliarmi na nose. „Tento má na nej kríž a vidno na ňom, že nás má rád."
Mikuláš sa usmeje na a svoje hnedé oči zaborí do detských tvárí. Pozná svoje „vnúčatká" a rozpráva s nimi ako s kamarátmi. Prezradia mu všetko - radosti, starosti i hriechu.
Nechajú pozdravovať aj babku, ktorú len pred nedávnom pochovali a poprosia ho, aby doniesol dedkovi radosť, lebo je smutný.
Mikuláš sľúbi, že pozdrav odovzdá a nezabudne pridať ani sladkú pusu a že skúsi niečo „poriešiť" aj s dedkom.
Po spoločnej modlitbe odchádza aj s anjelmi. Dvojičky sa držia za ruky a v nemom úžase pozerajú na „nebeský sprievod."
Potom zájdu do svojej izby a vybaľujú si sladkosti. Mama nakukne do izby a chce svojim ratolestiam pripomenúť, že si môžu z balíčkov vybrať iba jednu. No skôr ako stihne niečo povedať, započúva sa do detského dialógu.
„Je dobre, že ku nám prišiel naozajstný Mikuláš." - povzdychne si Denisa.
„Ako si to spoznala?" - pýta sa Maťo.
„Jednoducho, z jeho očí svietila láska. A tá je predsa z neba."
Keď sa pred chvíľou mamina podelila so mnou o príbeh svojich ratolestí, potešila som sa.
Stretnutie s „Mikulášom" má nám darovať naozaj viac, ako iba náručia plné darčekov. Má nám darovať lásku....
A tak sa v dnešný večer, či v zajtrajší deň zahrám na „Mikuláša" aj ja... a mojim darom okrem „maličkosti", bude väčší záujem o človeka, o jeho radosti i starosti...
Ozaj, aj vy sa stanete Mikulášmi? Alebo vám stačí, ak sa z vás „vykľuje" Santa Klaus?