Mali sa za tebou zatvoriť dvere a všetky tvoje knihy mali zapadnúť prachom v knižniciach.
Na tvoje slová a skutky sa malo zabudnúť, veď čo také si mohol povedať svetu, keď si bol starý a chorý....
Mnohí chceli, aby si sa vzdal „svojej vlády", aby si odstúpil, no svojim krikom, dosiahli iba to, že ťa videli, ako ešte pevnejšie držíš vo svojich rukách kríž a opieraš sa oň...
Keď nič nedosiahli, čakali, kedy sa za tebou zatvorí veko rakvy. Prežili tvoj slávnostný pohreb a médiám dovolili, aby sa zmienili aj o tvojej jednoduchej rakve, na ktorej bolo položené Božie Slovo. Slovo, na ktoré si vsadil celý svoj život.
Prešlo päť rokov a ty si tu. Ostávaš v nás. Ostávaš v ľuďoch, v skutkoch, v dielach, ktoré nosia tvoje meno. Žiješ v našich myšlienkach... a odtiaľ „zhora", ktoré je medzi nami, (ty si ho volal Božie kráľovstvo) nám ukazuješ východisko vo chvíľach, keď si nevieme rady.
Si tu. A hoci ťa už menej vidíme v telke, viac ťa vnímame v našom vnútri.
Pamätáš na to naše „plánovano - neplánované" stretnutie, ktoré už už nemalo byť a predsa bolo...? Tiché, skryté do niekoľkých viet a požehnania...
Ešte teraz cítim tvoj pohľad a počujem tvoje slová. Tvoj úsmev. Bez vysvetľovania, bez otázky dávaš svoju odpoveď.
Ostalo vo mne. Rovnako ako ostávaš ty.
Keď ti Kristus podal kríž choroby a viedol ťa na Kalváriu života, nepočúval si tých, ktorí ti „dobre" radili, aby si to vzdal.
Ostal si. Niektoré média si o teba utierali svoje virtuálne ústa, ako o starca, ktorý chce byť za každú cenu hrdinom, hoci na to nemá... Neodporoval si. Iba ticho stál ďalej.
Pozerám sa na tvoju fotografiu. Pár dní pred tým, ako ti Ježiš otvoril dvere do neba. Pevne držíš kríž. Tvoj pohľad je upretý na svet. Na svet, ktorý ťa nechápe, lebo nechce prijať utrpenie a bolesť. Miluješ ho. Miluješ svojho vraha, deti, starých, chorých, súcitíš s tými, ktorých postihlo zemetrasenie, či vojna a voláš: „Pokoj, Mier! Nech sa láska vráti do vašich sŕdc..."
Ostal si pevným aj v čase utrpenia, v čase svojho „veľkého" piatku a ja viem že v dnešný deň stojíš pri nás, aby si nám povedal, to čo je dôležité....
Zdá sa, že sa nič nezmenilo. Aj napriek tvojim výzvam sú vo svete vojny, bolesť a strach. No to všetko je iba „prvý pohľad."
Aj keď sa vďaka tebe, svätý otec Ján Pavol II, nezmenil svet, zmenilo sa mnoho ľudských sŕdc.
A za to ti dnes, v deň tvojich narodenín pre nebo, ďakujem.
