
Usmejem sa a súhlasne prikývnem. Ján Pavol II., s ktorým som sa osobne niekoľko krát stretla je pre mňa niekto, kto svojou láskou a pravdou šiel proti každému zlu a neprávosti a svojim postojom pretváral životy mnohých ľudí. Aj môj.
„A viete, že včera spravil prvý zázrak, len čo ho blahorečili?"- dobiedza babka a viditeľne zaujíma pozornosť spolustojacich zvedavcov.
„Aký?"
„No predsa zariadil, že konečne zastrelili toho teroristu :Bin Ladina. Nepočuli ste? Aj Americký prezident to hovoril v televízii. Aj tam všetci oslavovali." Vysvetľuje a za svedkov si očami i gestami privoláva ľudí v rade.
„Babička, a vy si myslíte, že pápež, ktorý bojoval za život nevinných, odsudzoval každú vojnu, odpustil svojmu vrahovi... by chcel, aby zomrel terorista?" - pýtam sa snažím sa vyprovokovať pani k premýšľaniu.
„Ale veď,"- nedá sa. „to je pravda, že je to jeho zázrak. Hovorila to aj Mariška, čo každý deň chodí do kostola a predmodlieva sa ruženec. A viete ju aj Pán Boh obdaroval, a ona vie všeličo a isto jej aj toto povedala Matka Božia."
Zdá sa mi, že sa na nás pozerajú naši „spolu-čakajúci" akosi veselšie. Až na jedny oči. Tie „babkine". Nemôže uveriť, že neverím „prvému zázraku", ktorý sa stal na príhovor blahoslaveného Jána Pavla II. Hoci sa veľmi snaží a presviedča ma o „Mariškinych duchovných daroch" i o tom, že je to tá najlepšia správa, ktorú o Bin Ladinovi, akú mohli v Amerike dostať.
Márne jej hovorím, že najlepšia správa, akú sme o Bin Ladinovi mohli dostať je, že sám skončil so svojim terorizmom a začal pomáhať ľuďom, že zmenil svoje správanie, a márne citujem bibliu, kde sa píše, že „Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil." Nepomáha to.
V očiach babičky sa stávam kacírkou a pohoršuje sa, že už ani duchovné osoby, nemajú zmysel pre božie veci, ba dokonca ani pán farár nechce počúvať Mariškine predpovede....
Konečne sa ozve hlas: „Pani, prajete si. Prosím si recepty." Prichádza na rad. Do tašky vkladá antibiotiká, vitamíny, nejaké lieky na kŕčové žily. A ja si prajem jedno, aby jej v tej lekárni predali aspoň veľkú fľašu zdravého sedliackeho rozumu...
A je mi ľúto Jána Pavla II. Ak je pravda, to čo tvrdí Mariška, tak mu vôbec nezávidím, že musí robiť - takéto brutálne zázraky....