Babka bola pohrúžená do modlitby.
„Modlím sa." - pozrela sa veľavravne na Betku a vyzvala ju, aby jej dala pokoj.
„A ako sa modlíš?" - nedalo to malej.
„Jednoducho." - stará žena ukázala na ruženec, vzala do prstov ďalšie zrniečko pátričiek a a svojim nárečím, prehĺtajúc posledné hlásky slov spustila: „Zdrava(s) Mária, milosti plná...."
„Babi," - nenechala ju dokončiť Alžbetka. „ja viem, prečo sa musíš modliť k zdravej Márii, lebo keby bola chorá, alebo mala chrípku, či úpal zo slniečka a bolo by jej zle a nevládala by sa o nás postarať."
Staršia žena sa nechápavo pozrela na dievčatko. „Ó svätá prostota, už ani deti nerozumejú modlitbám. Bože môj, to sme dopadli."
Alžbetku to nahnevalo. Založila si ruky v bok a : „No čo sa tak pozeráš, veď ty sama si povedala v modlitbe: Zdravá Mária."
Je úžasné, ako sa deti snažia porozumieť tomu, čo im my dospelí povieme. Ako analyzujú slová, ako si ich vysvetľujú. Snažia sa chápať a chcú byť pochopené.
Ja len tak, že občas by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako nás vnímajú deti.
A skúsme nájsť v tom, čo nám povedia druhí aj to, čo sa skrýva za ich slovami...
A ak im nerozumieme, spýtajme sa ako to mysleli... (skôr ako sa urazíme, či rozčúlime)
A čo by som si priala v diskusii?
Urobme dnešný deň veselším, možno aj tým, že sa podelíme o chvíľu, keď nás tí druhí inak pochopili, či si niečo inak vysvetlili a potom bol z toho veselý „trapas".
Alebo sa podeľme s tým, čo sme počuli a čo v skutočnosti, ani povedané byť nemuselo... ale vyvolalo to úsmev.
Je to iba moje prianie, záleží aj od vás, či aj iným chcete spríjemniť deň
