Niekoľko metrov od budovy, v ktorej sa usídlila volebná urna, postával hlúčik mladých ľudí.
„Dobrý deň, tak už ste zvolili?" oslovujú staršiu ženu a usmievajú sa. Tá si nevdojak pritiahne k sebe kabelku, lebo netuší s kým má do činenia. A v prípade, že sa jedná o nejaké skryté média, nemá v pláne stať sa zhovorčivým objektom.
„Zvolila som podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia," vraví s vážnou tvárou. „A vôbec, do toho vás nič nie je koho volím," dodá a chce pokračovať v ceste.
„Nás sa nemusíte báť," prihovára sa jej dievčina. „My sme veriaci kresťania a milujeme Boha rovnako ako vy."
Babka sa zastaví. Nevie, či má mladým veriť, alebo nie. No na porúdzi sa objaví akýsi chalan: „Viete, nie je až tak dôležité, koho si zvolíte vo voľbách... , dôležité je, či si zvolíte pravú cestu k Bohu."
Babka sa zamračí a snaží sa zmiznúť. „Dajte mi pokoj, ja som katolíčka a ako katolíčka aj umrem," mrmle a odchádza....
„Máte pravdu. Zomriete a smrť bude vašim trvalým údelom. A po nej bude iba tma a peklo," hrnú sa za ňou slová, ktoré vychádzajú z úst ďalšieho - práve „modliaceho sa mladíka."
„Ale ak chcete prísť do neba, musíte prijať nanovo svojho Spasiteľa. Musíte sa obrátiť. Vzdať sa modiel... a prijať nový krst."
„Budeme sa modliť, aby ste si zvolila správne," dodáva dievčina a kýva za miznúcou babkou.
Tá je však už dosť ďaleko a ja v duchu verím, že nič z predpovedí týchto "mimo volebných agitátorov" nepočula.
Ostávam sedieť na lavičke a vychutnávam si prvé lúče slnka. Až do chvíle, kým sa jeden z mladíkov z evanjelizačnej skupiny neprikmotrí ku mne a neovalí má prvou otázkou. „Prepáčte, chcel som sa spýtať, a vy v kláštore chodíte tiež voliť?" Prikývnem a premeriam si ho od hlavy po päty.
„Viete o tom, že ste neverní Kristovi? Politika je satanova organizácia a vy ju takýmto spôsobom podporujete?" vyblafne na mňa argument hrubého zrna a povýšenecky zagúľa očami.
Usmejem sa a posuniem reč kúsok iným smerom: „A z ktorej že ste to cirkvi?"
Zarazil sa. „No z tej pravej," vyhlásil sebavedome. „Boh nás poslal, aby sme vyprosili milosť obrátenia všetkým ľuďom. A teraz sme tu, aby sme ich vyzývali, aby si nevolili politické strany, ani poslancov, ale aby si zvolili nový život...."
„Nó, tak zatiaľ vám to ide. Videla som tú starkú.... Len dúfam, že nepočula nič z toho, čo ste jej prorokovali..."hodila som rukou do diaľky.
Mladík sa postavil a začal ma presviedčať. „Ale nás posiela Pán. Každý kto uverí v živého Boha, bude spasený... A uveriť znamená dať sa nanovo pokrstiť, prijať Ježiša do svojho života... a prestať chodiť do kostolov, lebo...." Zastavil sa. Nemohol nezbadať milé rozčarovanie v mojich očiach... Využila som to a vzala si slovo:
„O takých ako vy, píšem knihu....," povedala som akoby mimochodom. „Prosím?" spýtal sa ešte raz. „Myslím, že ste dobre počuli."
Potom som naňho s patričnou dávkou emocionality i hnevu vyblafla niekoľko príbehov ľudí, ktorých jeho „pravá cirkev" zmanipulovala, postupne vyradila z normálneho sveta. Zakázala im stretávať sa s „inovercami.", chodiť k voľbám a budovať túto krajinu. Mohli iba jedno: Budovať svoju cirkev a to tak finančne ako aj materiálne. Ak mali nejaké otázky, ich pastor vyhlásil, že ich prenasleduje duch prekliatia a zviazal ich strachom. Po niekoľkých týždňoch títo ľudia už neboli schopní normálne premýšľať a cítili sa dobre iba tam, kde vedeli tancovať tak, ako im pískali.
Skončila som s tým, že niektorým to došlo a skôr ako sa zbláznili, či sa nechali zmanipulovať úplne, vykročili na cestu späť. A pochopili, že dôležitejšie ako niekoho obracať na vieru a hádať sa o náboženských otázkach, je žiť normálny ľudský život zameraný na pomoc druhému.
„Ste plná satanovych myšlienok," zmohol sa na strohé konštatovanie mladík a otočil sa na päte. Bez pozdravu sa vybral ku svojej skupinke a obdaril ju niekoľkými gestami....
Niečo si medzi sebou povedali o výsledku našej komunikácie. Ale iba niekoľko viet, pretože do volebnej miestnosti prichádzali ďalší... a bolo jasné, že im musia položiť otázku: „či si zvolili správne????"
Niektorí "respondenti" sa s nimi pustili do rečí, iní nie... a na tých potom padali predpovede o blížiacej sa tmavej budúcnosti v pekle....
Nuž čo... Zasa som si uvedomila. Že človek, musí byť najskôr človekom... Normálnosť nado všetko...
