V hornej časti povodia Váhu je Liptovská Mara. Toho času je zmrznutá a zasypaná snehom. Na jej povrchu sú viditeľné praskliny, napriek tomu som si všimla stopy po lyžiaroch na bežkách.
Vodný tok Váhu pokračuje ďalej ako "dravá" rieka. Občas na nej plávajú kryhy, ktoré sa odtrhli od zamrznutých brehov rieky.
V obci Kraľovany do Váhu (vpravo) ústi rieka Orava (vľavo). V tomto mieste sa tok oboch riek zužuje na minimum a je vytláčaný masívnymi kryhami. Ich objem zvýšil vodnú hladinu takmer na úroveň mostov, pod ktorými pretekajú.
Orava už, už zalieva most, ktorým prechádzajú vlaky.
A ich sútok pod cestným mostom je takmer na doraz.
Odtiaľ rieka Váh sa mení na pevnú ľadovú triešť, ktorá láme stromy pri brehu.
Zrazu sa objaví zamrznutá hladina hladká ako sklo.
Dokonca i vodný vír zanechal svoj obraz v ľade.
Umelý kanál Váhu medzi Sučanmi a Krpeľanmi je plne v ľadovom skupenstve.
Pod Strečnom už opäť prúdi Váh ako vodné skupenstvo.
Kačky v hojnom počte sa vyhrievajú na slnku.
A takto sa to strieda dravá rieka a ľad.
Keďže Váh spôsoboval v minulosti časté záplavy, na jeho toku bola vybudovaná sústava priehrad a vodných elektrárni, tzv. vážska kaskáda. Zdá sa mi, že práve elektrárne, prepúšťajúce časť tepla do rieky menia ľadovú konzistenciu jej toku na tekutú. Ale to je iba moja úvaha, vyplývajúca pozorovaním zmien skupenstva vodnej hladiny rieky Váh.
