A potom sú ďalšie, neoficiálne jazerá, kde sa kúpať a oddychovať dá, ale iba na vlastnú zodpovednosť. Hotely tu nie sú, ani búdky na občerstvenie, ani toalety. Sú tu len tabule zakazujúce sa kúpať, stanovať,...A preto je tu menej ľudí, čistá, nezakalená voda, neupravené brehy. Taký malý raj na zemi si tu človek s romantickou dušou môže zažiť. Stačí si posedieť na brehu jazera a len tak pozorovať hladinu vody, ktorá sa za mierneho vetríka vlní. Alebo plávať k druhému brehu nikým nerušený. Chvíľu sa pri plávaní zastaviť a oddýchnuť a vychutnať si pocit keď sa ponorené telo dotýka chladivej vody. Máme radi jednu z tých neoficiálnych vybagrovaných vodných nádrží a často sem chodíme. Toto leto však prinieslo aj sem zmenu.
V lesíku pri jazere vyrástla malá hacienda. Je síce bez múrov, bez strechy ale s nádherným výhľadom na oblohu. A kto si ju postavil? A kto ju obýva? Jedna žena, dvaja muži, zopár psov a občasní návštevníci. Všetci sú bez domova a tak si dom pod korunami stromov zariadili. Bolo pre mňa potešenie, keď mi dovolili, do ich súkromia nahliadnuť. Majú tam spálňu a v nej veľkú „manželskú“ posteľ s bielymi vankúšmi a perinami. Pred posteľou je dvojdielna skriňa a perinák. Pri posteli nočný stolík na nočnú lampičku zo sviečky. A potom je tam obývačka a v nej dve pohodlné ušiakové kreslá, koberček a malý stolík. Nechýba ani kuchyňa s chladničkou. Šporák síce nemajú ale voľné ohnisko na zemi obložené kameňmi ho iste nahradí. V kuchynskej časti je aj skrinka na riad, taký malý príborník. Okolo haciendy je rozvešané prádlo a spacaky, ktoré zrejme premokli pri posledných dažďoch. Drevo na oheň je nahádzané na „dvore“. Je schované za skriňami, aby nerušilo dojem uprataného domu. Kúpeľňu nemajú, veď načo. Len pár krokov a sú v jazere, kde je štrkom prečistená voda. A nemajú ani toaletu, veď je miesta dosť navôkol. Jazero im poskytuje vodu ale i zdroj dobrej rybacej polievky. Iste si pochutnajú i na rybách grilovaných priamo na ohni. To všetko tam nájdu.
Naposledy, keď sme okolo haciendy bezdomovcov prechádzali, vybehla oproti nám svorka psov. Dobre si svoj domov strážili. Ale pani domáca ich zahnala a s úsmevom nám zakývala na pozdrav. Sedela v kresle, zjavne spokojná so svojim životným štýlom. A z manželskej postele nás zdravil pán domáci. Možno si chcel trochu zdriemnuť po dobrom obede. A ešte sme zbadali toho tretieho, čosi dopíjal z pet flaše. Zrejme z nej tiekol chutný mok, pretože nás ani nezaregistroval. Sedel a mierne sa kolísal, chytajúc rovnováhu na lavičke bez operadla.
Čo dodať. Cestou tam a späť pozorujeme pokojný život ľudí v lesíku pri jazere. Životný štýl ľudí bez domova ale s túžbou mať domov, mať čosi, čo sa na domov ponáša, trochu súkromia, trochu pohodlia a okolo seba blízkych ľudí. Úsmev ženy naznačil, že sú v svojej haciende šťastní. A toto leto bez dažďa, im praje. Večer ľahnú do ustlanej manželskej postele a pozorujú najkrajší televízny program na svete: „Mesiac a hviezdnu oblohu“
