Zámok vo Versailles, Château de Versailles leží asi 25 km juhozápadne od Paríža a dá sa k nemu dostať autom, rýchlovlakom a iste aj autobusom. Využila som tú druhú možnosť a aby som nezablúdila pridala som sa k Francúzke, v mojich rokoch, ktorá toto miesto navštívila už niekoľkokrát. Informácie o zámku a jeho záhradách som mala teda z prvej ruky a cesta nám prebehla v rozhovore veľmi rýchlo. Rozprávala mi nielen o Versailles, o jeho histórii, ale aj o súčasnosti. O tom ako Francúzi privítali zmenu na poste prezidenta a tiež o tom, že na jej počudovanie sa nový prezident vybral na prvú služobnú cestu do Poľska. Hovorili sme o prisťahovalectve, o komunitách rôznych národnosti, ktoré sa tvoria na okraji Paríža a o tom, že Parížania sa pomaly cítia ako menšina v tejto pestrofarebnej spleti obyvateľov tohto veľkomesta.
Moja nová známa, skutočne znalá histórie, skutočne veľmi elegantná francúzska dáma, mala vlastný program s Marie-Antoinette. Rozlúčili sme sa na námestí. Ja som sa vydala za väčšinou, teda za turistami, ktorí z vlaku vystúpili a bolo ich nemálo. Cestou nám domáci vnútili reklamné letáčiky, kde bolo názorne ukázané, že na vstup do kráľovského paláca a jeho záhrad môžem čakať v rade aj tri a viac hodín.
Predstava, že sa tak môže stať ma prinútila výrazne zrýchliť krok. Našťastie turistická sezóna ešte nezačala a tak som vstúpila na pôdu Versailles za necelú pol hodinu.
Kráľ Slnka, Ľudovít XIV., (1638 - 1715) bol francúzskym kráľom z dynastie Bourbonovcov, asi nemal svoj deň, tam hore. Slnko sa skrylo za husté mraky a iba občas vykuklo. Vyšla som si preto najprv na prehliadku záhrad, kým tie mraky neprinesú dážď. Vstup bol voľný, čo ma potešilo, ušetrila som asi 10 euro za vstupenku. Postupne som však zistila, že fontány zatiaľ nefungujú, že parky sa ešte len strihajú. Ale malo to aj výhodu, pretože striekajúca voda fontán, nezakrývala sochy pod nimi. A rovnako som mala možnosť vidieť ako sa upravujú, strihajú tie nádherné tvary stromov, ako sa upravujú aleje a ako sa tvarujú parky do ornamentov. Prechádzka bola krásna aj pod zamračeným nebom. Obloha dávala zelene tmavomodrý nádych. Celý park má niečo cez 800 hektárov, dá sa prejsť pešo, dajú sa tu požičať bicykle, autíčka na elektrický pohon, dá sa nasadnúť na vláčik, na loďky,...Ja som si prešla pešo iba časť. Išla som podľa plánu a v nohách som mala raz- dva niekoľko kilometrov. Stále by bolo čo pozerať, ak by som tu strávila deň, dva aj viac a prechádzať sa, blúdiť v zákutiach parkov s fontánami, sochami, kvetinovými záhonmi alebo okolo Veľkého kanála v tvare kríža,... Francúzski králi vedeli ako si vytvoriť krásne miesto okolo seba. Nádhera parku je v jeho súmernosti. Všetky chodníky akoby boli v líniách, ktoré sa spájajú a rozchádzajú.
Dážď prerušil moje prechádzky po parkoch a spolu s ďalšími návštevníkmi sme sa pred ním schovali do zámku. A čakalo ma ďalšie nemilé prekvapenie. Zámok bol z časti prekrytý lešením a obrusovali sa jeho mramorové steny. Ale vnútri bolo čo pozerať. Prechádzala som cez kráľovskú kaplnku s alegorickými maľbami na jej strope. Zámocké chodby boli vyzdobené mramorovými sochami panovníkov. Kráľovské komnaty, každá slúžila inému účelu a podľa toho bola zariadená a vyzdobená obrazmi a stropovými maľbami. Bohato zdobené spálne s posteľami s baldachýnom. Ale ich rozmery sa mi zdali malé, ako pre deti,... až tu si človek uvedomí, že kráľovné a králi boli zrejme subtílnejšie postavy ako my (teda ja, pretože pre mňa by ta posteľ bola iste malá). Najkrajšou časťou bola Zrkadlová sieň, takmer 80 metrov dlhá. Je zdobená zrkadlami na jednej strane a oproti ním sú obrovské okná, z ktorých je výhľad na hlavnú líniu parku. Na strope s maľovanou klenbou visia krištáľové lustre. Miestnosť je vyzdobená sochami, svietnikmi a inými ozdobami. Pravdepodobne vždy sa tu tvorí najväčšia „tlačenica". Turisti, rovnako ako ja sme ostali stáť ohromení ligotavou krásou. Chvíľu som musela čakať, kým sa miestnosť vyprázdnila a potom sa dalo obzerať a fotografovať.
A mala som šťastie, keď som chvíľu počkala. Priplietla som sa nechtiac ku „špeciálnej" skupinke, ktorá mala povolený vstup do intímnejších kráľovských komnát. A tak som videla pracovňu, knižnicu, spálne ale aj tajne dvere. A možno by som videla ešte viac, keby som sa nepriznala, že som asi zablúdila. Pekne ma vyviedli do hlavného prúdu „bežných" turistov. A spolu s nimi som ukončila prehliadku zámku korunovačnou miestnosťou.
Bolo toho dosť na jeden deň. Začala som byť unavená ale kráľ Slnka chcel aby som ešte ostala a odmenil sa mi. Keď som vyšla von z kráľovského zámku zažiaril z oblohy. Slnkom zaliate reštaurované fasády zámku boli úchvatné. A tak som posedela na nádvorí ešte nejakú chvíľku aby som si vryla do pamäti atmosféru tohto miesta. Pre Versaille platí, že má svojrázny "genius loci" - "duch miesta", ja som ho vnímala ako krásne miesto vytvorené a udržiavané ľudským srdcom, umom a ľudskými rukami, pre oddych, potešenie a inšpiráciu ľudí.
Ak máte chuť prejdite sa prostredníctvom nasledujúcich fotografii po niektorých miestach, ktorými som prešla aj ja so svojim fotoaparátom. Fotky som zoradila do dvoch častí:
1. Versailleský park
2. Versailleský zámok
1. Versailleský park
Južný kvetinový sad
Južný park Orangerie
Orangeria s pohľadom na južné krídlo zámku
Park s fontánami pred strednou časťou zámku a terasou odkiaľ je výhľad na hlavnú os záhrad.
Hlavná os parku dlhá asi 3 km ku koncu Veľkého kanála
V popredí Latonina fontána
Kráľovská aleja lemovaná sochami a stromami, za ktorými sa ukrývajú ďalšie zákutia parku
Slávny vodomet. Pri mojej návšteve však vodomet nestriekal iba Apolón vystupoval na hladinu so svojim záprahom
Veľký kanál ma tvar kríža a jeho pravá časť vedie ku komplexu Veľký Trianon, kde kráľ rád odpočíval v ústraní a prechádzal sa po záhradách a parkoch tohto komplexu
Stromové aleje
Zákutia okolo hlavnej osi parku napr. Kolonáda sa stala miestom hier deti na výlete
A predsa sa zadarilo, v jednom zákutí, na mieste Troch fontán, ich práve skúšali.
Slávna Neptúnova fontána, v severnej časti parku, však bola bez vody
Rovnako ako nemenej známa fontána Draka
Na okrasných stromoch severnej časti parku sa ešte pracovalo
Ale veľká časť už bola upravená a pripravená privítať návštevníkov
2. Versailleský zámok
Zámok bol z veľkej časti nádvoria obstavaný lešením, za ktorým mali prácu reštaurátori
Začiatok prehliadky zámku bola kráľovská kaplnka,...
...s alegorickými maľbami na strope.
Chodby zámku boli zdobené sochami historických postáv vytesanými do mramoru.
Mramorová busta kráľa Ľudovíta XIV. v sále Mieru
Mramorová doska kráľa Ľudovíta XIV. v sále Vojny
V ďalšej miestnosti kráľ vítal návštevy sediac na kráľovskom tróne
Kráľovská spáľňa s postelou menších rozmerov, zahalenou baldachýnom aby spánok kráľov a kráľovnej bol čo najmenej rušený.
Zrkadlová sála 79 metrov dlhá s výhľadom na hlavnú os parku
Kráľovská knižnica s tajnými dverami
A posledná Korunovačný sála s veľkým nástenným obrazom korunovácie kráľovnej
Ešte zábery na reštaurované slnkom zaliate fasády zámku
Posledný pohľad na zámockú bránu ...je čas odísť a nechať doznievať obrazy zo života kráľov Francúzka
