Krížom cez ne kráčal muž s vrecom na pleciach. Zastavili sme sa. Neďaleko bolo zemiakové pole. Traktory zemiaky vyorali ale kde tu ešte zostali. Zbierali ich miestni obyvatelia, zrejme z okolitých dedín, osád. Drobné i väčšie zemiaky boli zatlačené v zemi od traktorov. Muži ich vykopávali motykami, ženy a deti zbierali do vreca.
Pravá jesenná atmosféra mi pripomenula časy zemiakových brigád. Celé triedy sme išli pomáhať vykopávať a zbierať zemiaky. K tomu neodmysliteľne patrila i vôňa pečených zemiakov. Pri zbere sme si urobili ohník, pri ňom sa ohrievali a piekli zemiaky v pahrebe.
Dnes mi vôňa pečených zemiakov chýbala. Tí, čo naplnili vrece odchádzali domov s úsmevom na tvári. Boli spokojní. Možno dnes večer tam u nich doma budú varené, pečené, bryndzové, kapustové...švábky.
Tam pod Tatrami sa ľuďom možno žije ťažšie ale krajina, v ktorej žijú je krásna.
