Svojou rozlohou ( 41 426 m2 ) patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy
Výstavba objektu trvala takmer 600 rokov a teda je v ňom zachytená história, život, práca a um Slovákov od 12. storočia a pokračuje až dodnes.
Objekt bol vybudovaný ako obranný hrad slúžiaci svojim pánom, vojsku a obyvateľom z okolia. Systém obrany bol skutočne dokonalý pretože počas celej histórie nebol dobitý vojenskou silou.
Objekt bol zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti, takže poskytuje zážitok pre všetkých z nás, ktorí :
- sa chcú dotknúť histórie,
- chcú porozumieť životu našim predkom
- chcú oživiť minulosť
- chcú prispieť k tomu aby sa toto dedičstvo zachovalo, udržovalo a tak história hradu mala svoje pokračovanie pre ďalšie generácie.
Ponúkam pár fotografii aj s komentárom:
Spišský hrad je rozložený na ploche 4 hektáre a prechádzka okolo hradu je skutočne výživná svojou dĺžkou ale i pohľadmi na hradné múry a okolie.
Je postavený na travertínovej kope vo výške 634 m.
Obrázky na informačných tabuliach hradu znázorňujú jeho hlavné časti:
veľké dolné nádvorie je najmladšia a najnižšia časť
stredné nádvorie
horné nádvorie
strážna veža
kaplnka
Románsky palác
Každé predhradie je samostatný obranný systém s vlastnými vstupnými bránami a rozličnými obrannými prvkami vrátane tajných výpadových bránok z hradu.
Kamenné stĺpy zo 17. stor. boli pôvodne pospájané brvnami, a tvorili prvú čiaru obrany. Za nimi bola hlboká priekopa, potom vysoký múr vytvárajúci predbradie.
Pri vstupe do hlavnej brány je umiestnená tabuľa o tom, že hrad je súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Zo stredného nádvoria, kde boli pôvodne ubytovne posádky prechádzame vstupnou bránou do románskeho nádvoria
V roku 1464 daroval Spišský hrad kráľ Matej Korvín rodu Zápoľských. Tí uskutočnili následnú prestavbu hradu tak aby bolo reprezentačným sídlom rodu. Z okien ich paláca sú nádherne výhľady do okolia.
Na hrade sa bývalo a hradní páni boli zrejme subtílnejší ako sme my. Ich postele sú skôr postieľky, v ktorých by mohli spávať dnešné deti
Na hrade sa tiež hodovalo a strava sa pripravovala v hradnej kuchyni.
Neskorogotická kaplnka sv. Alžbety bola súčasťou prestavby hradu bratmi Zápoľskými
Neskôr hrad patril kupeckej rodine Thurzovcov a keď rod v roku 1638 vymrel, tak sa stal majetkom rodu Csákiovcov. Súčasťou dnešnej galérie na Spišskom hrade sú šable, delá, brnenia, ale i erby jednotlivých rodov
Jeden z erbov je odťatá hlava Turka
Dominantou hradu je kruhová strážna veža. Mala slúžiť ako posledné útočisko pre obyvateľov hradu.
Kruhové schodište je vystavené medzi vonkajším a vnútorným múrom veže a je veľmi úzke. Vstup do schodišťa je sprava a točí sa doľava a je to premyslený systém poslednej obrany. Ak by útočník so šabľou zaútočil tak s pravou rukou by sa mu ťažko bojovalo zdola nahor. Naopak zhora nadol by obrana v priamom boji so šabľou a mečom bola možná a účinná.
Výhľad z veže je skutočne nádherný na široké okolie a jej funkcia strážnej veže je aj v tomto zmysle dokonalá. Z fotografie vidieť stredné a dolné nádvorie.
Veľké nádvorie bolo postavené asi v polovici 15. storočia.
Slúžilo na ochranu tu táboriaceho vojska. Jeho veľkosť však mohlo poskytnúť ochranu aj veľkému množstvu okolitého obyvateľstva. Či to tak bolo? Ktovie.
V súčasnej dobe je tu amfiteáter, kde sa konajú rôzne kultúrne akcie. Mali sme šťastie, pretože aj za našej návštevy tu bolo vystúpenie skupiny historického šermu pre školákov zo Spiša.
Poslednými trvalými obyvateľmi hradu je kolónia sysľov. V tomto čase vykukovali z dier na lúke dolného nádvoria mláďatá.
Ešte prechádzka okolo hradu a posledné zábery
S poslednými pohľadmi na najstrmšiu, najvyššiu časť hradu s Románskym palácom
Čo povedať na záver.
Byť na mieste so 600 ročnou históriou bol pekný zážitok. Csákiovci boli poslední vlastníci hradu. Z hradu sa však odsťahovali už na začiatku 18. storočia a v okolitých dedinách si vybudovali oveľa ľahšie prístupné a pohodlnejšie kaštiele. Na hrade ostali vojaci a tí sa o hrad vôbec nestarali. Pomaly chátral a v priebehu nasledujúcich storočí skazu dovŕšili ľudia z okolia, ktorí si z hradu odnášali zdarma kamenný materiál na stavbu svojich príbytkov podľa vzoru posledných hradných pánov, ktorí použili množstvo architektonických článkov z hradu na stavbu nových kaštieľov.
A história sa opakuje. Keď sme schádzali dolu z hradného kopca obiehali nás dvaja muži a v rukách niesli kamene z hradného kopca. Možno na pamiatku, ktovie. Dúfam však, že to boli ojedinelí zberatelia, a že rekonštruovaný hrad odolá nielen nepriazni počasia ale aj ľuďom so zvláštnym vzťahom k pamiatkam.
