Zrkadlenie na Štrbskom plese II.

Môj pobyt v Tatrách sa nikdy nezaobíde bez návštevy Štrbského plesa. Prechádzka okolo zrkadliacej sa vodnej hladiny mi prinášala čas na pokojné rozjímanie. Pred tromi rokmi som však odtiaľ utiekla. Buchot, rámus prichádzajúci zo staveniska nad jazerom mi všetku chuť zotrvať tam dlhšie zobral. A tak som i tohto roku prichádzala na moje tatranské obľúbené miesto s malou dušičkou. Napokon som ostala a fotila.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (24)

Jeseň v Tatrách znamená málo ľudí, ticho a pohodu a to aj na najnavštevovanejšom plese ležiacom vo výške 1346 m. Štrbčania vraj v roku 1860 uvažovali, že ho vypustia, aby na jeho mieste mohol vzniknúť pasienok. Našťastie sa tak nestalo. Pleso sa umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad. Keďže bol mimoriadne čistý, bol oň veľký záujem. Dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne.

Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov. Zárodkom dnešného Štrbského Plesa bola poľovnícka chata Jozefa Szentiványiho postavená roku 1872 na brehu Štrbského plesa. O tri roky neskôr dal Uhorský karpatský spolok podnet na výstavbu turistickej ubytovne, ku ktorej zakrátko pribudli ďalšie hotely a reštaurácie, kúpeľný dom a niekoľko viliek.

V minulosti bolo významným kúpeľným mestečkom, no postupne kúpeľníctvo upadá a z liečebných domov sa po rekonštrukcii stávajú hotely.

Dokonca investičné spoločnosti za "menší" jednorazový vklad vo výške 30.000,- Eur, ponúkajú benefit, napr. zdarma pobyt na dve noci pre dve osoby v jednom z päťhviezdičkových hotelov Kempinski. Tento hotel vznikol z bývaleho liečebného komplexu Hviezdoslav, jeho dostupnosť sa rekonštrukciou pre bežného Slováka asi zmení na "nedostupný".

Rekonštruované budovy, napr. Oliver, bývalý novinársky komplex z majstrovstiev sveta alpských disciplín, čaká na svojich klientov/majiteľov. Stačí zaplatiť pár desiatok tisíc Eur a aj Slovák sa môže stať majiteľom luxusných apartmánov.

Prechádzajúc sa medzi týmito ponukami som zvažovala. Našťastie moja peňaženka a rozum rozhodol, že je lepšie, čas od času sa do Tatier doviesť, ubytovať v menej luxusnom hoteli, kúpiť si dobré turistické topánky a krásu Tatier poznávať nie v luxusných baroch, nie z luxusných terás s výhľadom na okolie ale na vlastných nohách. A keď ma pochytí hlad, sadnem si na obed do slovenskej koliby a za 1, 70 Euro si dám dobrú kapustovú polievku,... len aby nám i tie koliby nezrekonštruovali.