Vychádzajúce slnko a mraky sa odrážali na bratislavských oknách...
...keď som prichádzala do Bratislavy autobusom s červenou strechou.
Privítali ma kaluže s odpadkami, odzrkadľujúce zrejme krízovú náladu dnešných bánk, ktoré vyrástli do oblakov
Pýtam sa vrany, ako dnes bude. Pozrie hore a dáva mi neistú odpoveď.
Vykročím kalužou s kvapkami dažďa do bratislavských ulíc...
Neodolám historickému jadru. Idem za starenkou do temnoty času
Historické námestie je však prázdne. Len ja, Napoleon a nápis. Musia to urobiť, čítam,..Tak to urobíme i my...
Zahráme sa na skrývačku spolu s holubmi?
Alebo si dáme kolečko okolo Rolanda,...?
Alebo rozhýbeme nehnuteľnosti a jadro Bratislavy bude čisté...?
Na chvíľu si kvoknem k Čumilovi aby som zistila, na čo celé dni čumí. A konštatujem, že najčastejšie vidí nohy. Ktovie, či sa už neteší na leto, keď dievčatá vytiahnu minisukne zo skríň.
Stretávam ľudí, ktorí idú za svojimi povinnosťami
Niektorí sa dajú nalákať na reklamu a postavia sa do radu tam, kde nemusia meniť svoje číslo...
Pozerám pod nohy na štruktúru dlažby
A občas sa objavia zaujímavé dvojice geometrických línii
Pozerám aj do výšok, kde lákajú na zeleň
A to v mieste, kde sa vyskytuje žltá akosi častejšie
Pohľad hore do okien prináša fakty, že omietka padá z mnohých budov a nepomáha im ani vlajka Slovenska, ani vlajka EÚ
Pán Satinský, čosi naznačuje. Ja čítam: Zákaz zastavenia a či státia? a ešte startpeople ...
