
Dlhé ranné tiene, slnkom presvetlená hora a nad ňou dramatická obloha...

Listy opúšťajú konáre stromov...

Aby zasypali chodník pod ich alejou...

Keď sa vietor prudko priženie, listy sa zdvihnú vysoko k oblohe...

Potom opäť stromy stíchnu a dovolia lúčom slnka oprieť sa o ich listy...

Keď sa ich dotkne vánok opäť listy opúšťajú stromy...

A padajú na osvetlenú lúku s dlhými tieňmi

Alebo sa preháňajú oblohou s veternou oporou

Obloha otvára oči a tak trochu sa mračí, keď zbadá tancujúce listy, ktoré sa k nej snažia priblížiť...