SVITANIE...
Čierne obrysy kopcov v Jánskej doline vítajú vzdialené svetlo vychádzajúceho slnka. Spolu s mrakmi kreslia na oblohe rúžové ornamenty. Hmla sa lenivo presúva ponad lúky, domy, stromy a zanecháva stopy v podobe kvapiek rosy. Západné Tatry sa budia do nového rána s prísľubom krásneho dňa.









Súmrak...
prichádza nenápadne. Slnko zvýrazní farby lístia a tráv jesene. Kopce a lúky sú akoby vyšívané niťou do všakovakých vzorov. Oblaky sa kúpu v roztopenom zlate a pár zlatokopov ešte brázdi hladinou. Vyjavuje sa obraz mojej minimálnej krajiny kde slnko prechádza lesom aby sa pred spaním vykúpalo.






Podvečer...
Tma rýchlo skočí do tatranských dolín, človek sa ani nenazdá. Bez osvetlenia sa v nich nedá bezpečne orientovať a pohybovať. Chodníčky sú prázdne a hora mlčí. Ticho kráčame alejou aj my.



