Divoká i tichá voda dunajského ramena ma zvláštnym spôsobom priťahovala a môj fotoaparát bol tiež zrejme fascinovaný a ponúkol zaujímavé obrazy.
Ruka človeka zasiahla do panenskej prírody a vybudovala areál vodných športov. Jazda v kanoe ale i raffting na divokej vode je iste vzrušujúci. Voda sa rúti dvoma umelo vybudovanými vzájomne prepojenými kanálmi, ktoré ústia priamo do Dunaja. Sledovala som vodákov ako schádzajú po schodoch do vody. Ako si pred spustením do prúdu divokej vody natrénovali indiánsku otočku. A potom s ňou bojovali tvrdý a nekompromisný boj. Nezdalo sa mi to ľahké, nenašla by som odvahu, neriskovala by som. Ale pozeralo sa mi na ten boj dobre.
Dunaj svojou divokou krásou na tomto mieste, spája Slovensko, Maďarsko a Rakúsko. Je preto prirodzené, že sa stáva centrom vodných športov aj týchto krajín. A je rovnako prirodzené, že sa tu vytvoril priestor pre umenie. Múzeum moderného umenia Danubiana je postavené na cípe vodnej hrádze. Posedenie medzi umeleckými artefaktami priamo na brehu plynúcej vody, dovoľuje stíšiť sa a nechať plynúť dostratena problémy mysle a vyvolať pokoj duše.
Už viem, kde sa dá opäť vracať, kde sa dá objavovať, kde sa dá aktívne oddychovať. Takže určite dovidenia :-)
