Vedľa mňa sa usadila o pár rokov staršia pani. Keď prichádzala všimla som si výrazný opuch na pravej ruke a nohe. Bolo mi jasné, že je to lymfoedém.
Lymfoedém ruky sa vyskytuje u žien po operácii prsníka. Je dôsledkom poruchy odtoku v lymfatickom systéme. Mnohým z nás pri operatívnom odstránení nádoru, boli odobraté i lymfatické uzliny v podpazuší. Tým sa prerušil odtok lymfy z ruky. Ak si telo nenájde nové trasy a nepripojí sa na existujúce riečište lymfy, dochádza k jej zablokovaniu v končatine a následnému opuchu. Zvýši sa tlak v cievach končatiny, bolesť, únava,...Mala som to načítané z brožúrky, ktorú sme po operácii dostali, ale až teraz som bola konfrontovaná s realitou.
Asi som bola zahľadená na opuch natoľko, že môj pohľad neunikol pozornosti ženy. Prihovorila sa mi a ja som neodolala aby som sa nespýtala, ako to, že práve jej sa lymfoedém rozvinul na nohe aj na ruke.
Po operácii prsníka sa vrátila domov, kde ju čakali tri nezaopatrené deti a matka v terciálnom štádiu rakoviny. Aj keď deti pomáhali, väčšina domácich prác a starostlivosť o matku ostala na nej. Matka do pol roka zomrela. Keď ju pochovala musela sa vrátiť do zamestnania. Žila bez muža, ktorý ich už dávno opustil. Chcela dopriať deťom vzdelanie a aby to ekonomický zvládla, pridala si ďalšiu prácu. Ruka dostávala zabrať, často ju preťažovala,...objavil sa opuch ale musela pracovať a naučila sa s nim žiť.
Do piatich rokov sa rakovina ozvala opäť. Zasiahla maternicu. Podrobila sa "totálke". Odstránili jej maternicu a aj lymfatické uzliny nachádzajúce sa v panve. Po chemoterapii a rádioterapii sa objavil lymfoedém i na dolnej končatine.
Lymfatický systém je súčasťou imunitného systému. Odobratím uzlín sa systém naruší, dochádza i k z níženiu imunity, preto prechladnutia, chrípky sa stali súčasťou jej života. Snaží sa o prevenciu ale posledné roky bez antibiotík si nevedela pomôcť.
"Dá sa predísť opuchom?" spýtala som sa. "Neviem", znela odpoveď. Nemala som čas o tom premýšľať, bola som rada, že som zabezpečila deti, stihla zamestnanie a domácnosť,...a podľa lekárov, opuch už nezmizne. Musím si dávať pozor aby sa koža neporanila, ruku i nohu polohujem, cvičím, chodím na prechádzku, ...
"Aj vy ešte žijete ?" veselo vbehla do nášho rozhovoru prichádzajúca pani opierajúca sa o paličku. Pozrela som na obe. Jedna prekvapená a druhá radostná.
"Nepamätáte si? Pred desiatimi rokmi sme tu spolu ležali."
"Ale áno, už si spomínam" "Ako sa darí?"
Uvoľnila som jej miesto na stoličke. Sadla si, odložila paličku a spustila svoj príbeh. Stála som obďaleč a s dojatím som pozorovala dve veselé sedemdesiatky, ktoré spomínajú na svojich posledných desať rokov života s rakovinou. Na lavičke sedeli dve ženy, ktoré sa naučili žiť s tým, čo im osud nadelil a zjavne si nenechali pokaziť chuť do života.
Ich optimizmus a nevzdávanie sa si nadlho uchovám v pamäti.
