Šikulka

" A čo si zabudla? Veď si si všetko písala na papier."" Ale nechce mi to vôbec ísť". Tak sme si spolu sadli znova. Adresu, meno, heslo...mama si všetky tie hakybaky úhľadne spísala na papierik. No kam ich treba naťukať a v akom poradí, to jej ani papierik, ani tá šumiaca skrinka neporadili. " Mami, tú adresu musíš napísať do tejto liš...do tohto štvorčeka. A treba tam dať tú adresu s wéwéwé, nie tú so zavináčom." Odhaľujeme tajomný rozdiel medzi hakybakom so zavináčom a hakybakom s wéwéwé a najväčší oriešok máme rozlúsknutý. Fakt, že skratku world wide web by mohla pri zadávaní adresy pokojne vynechať, jej radšej nepoviem. Wéwéwé píše celkom rada a ide jej to. Ťuk ťuk ťuk. Mama ťuká. Potom chvíľku žmúri do obrazovky. Jej ruka leží na myši trochu strnulo, akoby nevedela, čo si s tou malou mašinkou počať. Stačí jeden nepozorný pohyb, jeden nepozorný ťuk a už sme sa stratili. Radšej dávame pozor."Leni a ešte mi ukáž, ako sa píše €.""Ctrl Alt E. Musíš to všetko stlačiť spolu."Mama bezradne krúti hlavou. Jeden ukazovák na pravej strane klávesnice drží Alt, druhý ukazovák na ľavej strane drží Ctrl. Čím teraz stlačí E?"Mami, napíš euro."Napísali sme mail. Mama našla štvorček na odoslanie a potom štvorček na odhlásenie zo schránky. Šikulka."Leni, a ešte na ten Fejsblok by som...""Mami!" zahriakla som ju, ale iba akože. "Až keď sa naučíš poriadne písať maily," hovorím a cítim sa ako pedagóg.Sedím v kuchyni na kúštiku jedálenskej stoličky s rukami pod zadkom. Nedočkavo. Večera rozvoniava až k susedom naproti. Mama sa zvŕta okolo stola a servíruje najlepšiu pochúťku na svete. Postaví predo mňa pariaci sa tanier, ja zatvorím oči a vdýchnem. "Mami, niekedy ma to naučíš," poviem a mama prikývne. Ale ja aj tak viem, že zo mňa nikdy nebude taká šikulka ako je ona.