Mám strach

...a nevykradne mi auto. V lepšom prípade. V tom horšom si na mňa počká, kým nepôjdem vysypať smeti, a kým budem zaujatá pučením plastových fliaš, vrazí mi do krku injekciu s ketamínom. Nadránom sa zobudím opretá o kontajner, bez kľúčov a s vykradnutým bytom. V lepšom prípade. V tom horšom mi okrem toho všetkého zistia na krvných testoch nejakú nevyliečiteľnú chorobu. Lebo pochybujem, že taký ketamínový fantóm si pred každou akciou dôkladne dezinfikuje nádobíčko. Alebo že si kupuje nové. To si ani neviem predstaviť. Že by prišiel do lekárne a povedal: "Dobrý deň, päť striekačiek a fľaštičku ketamínu vás poprosím." Je síce pravda, že tento vynaliezavý postrach byty nevykráda, ale ktovie dokedy. Donedávna si všetci mysleli, že neútočí ani za bieleho dňa, a pozri ho. Dávno som si prestala uvedomovať, ako v električke pred sebou kŕčovito zvieram kabelku. Je to pre mňa také prirodzené ako zabúdanie okuliarov. Minule som sa však prichytila, ako sa inštinktívne snažím postaviť chrbtom k oknu, aby ku mne zozadu nikto nemal prístup. A predtým, ako si sadnem, vždy si obzriem aj čalúnenie, či z neho náhodou niečo netrčí. Je to choré, ale človek nikdy nevie. V poslednej dobe však oveľa radšej cestujem autom ako MHD, lebo veď fantóm sem, fantóm tam - ale čo taký chrípkový vírus? Stačí, ak si nesprávna osoba správne kýchne a polovica hromadného prostriedku je, ako povedal Jan Hartl Michalovi Dočolomanskému v podivnom čertovom hrade, v perdéli. Ak nechytíš prasaciu, tak aspoň nejakú obyčajnú. Veď aj na takú sa dá s prehľadom zomrieť. A ten vietor aký je hnusný a ako fúka, ako to všetko rozsieva... To je jedno, z ktorej strany. Východný vietor nesie chrípku z Ukrajiny, západný kalamity zo Švajčiarska, severní vítr byl vždycky krutý a južný - pánabeka, ani radšej nechcem vedieť, čo sa stane, keď zavanie južný vietor. Skrátka a dobre, bojím sa. Bojím sa počúvať správy z domova i zo sveta, bojím sa dokonca aj nahlas povedať, že sa bojím, lebo čo ak ma udajú za šírenie poplašnej správy? Čo potom? Budem si ja len tichučko sedieť za tým svojím oknom a počkám do jari. Veď dovtedy určite prehrmí chrípka, snáď chytia aj toho šialenca a do júna sa možnože ustáli aj ten vietor...len aby nenastalo úplné bezvetrie. To by bol ešte len dôvod mať strach.