Je stadiaľ krásny výhľad na dolný koniec, okolité lesy a celý chotár, avšak pod nohami pôda z kameňa a ílu, v ktorej sa Jakubova prapravnučka márne pokúša dopestovať reďkovky a mkrvu. Ale zase, aspoň nevytápa. Ovocie sa dá rozoznať viac podľa farby ako chute, ktorá je zväčša kyslá, a dokonca aj bylinky si prerážajú cestu na svetlo sveta len veľmi neochotne. Aj preto ma prekvapilo, keď si raz strýco Imrich prevesil rameno cez bráničku a uznanlivo prehodil: Jaké pekné výhonky máš, divonka. Móžem si trochu natrhat?
Skoro mi zabehlo. Nebodaj mi vzišiel hrach? Potom som pochopila, že má na mysli žihľavu, voľne rastúcu popri plote. A načo vám tá žihľava bude, strýko? opýtala som sa, otvárajúc bránku dedkovi s plechovým vedierkom. Do šalátu. A pre sliepky. Pre sliepky neni lepšó jak mladá žihlava.
Uvedomila som si, že v mojej záhrade sa najlepšie darí rastlinám, ktoré sa tam dopestujú bez môjho pričinenia. Čeľaď burinovité. Tak som sa rozhodla, že treba prestať bojovať a obrátiť tento fakt vo svoj prospech. A keďže sliepky zatiaľ nemáme a šalát rýchlo vädne, zaumienila som si, že začnem zo svojej kveteny vyrábať kozmetiku. Alebo drogériu. Nehnevajte sa, keď niekto môže cez internety úspešne predávať mastný chleba s cibuľou, tak prečo by som ja nemohla mať vlastný žihľavový šampón? Bude vyrobený z chemicky neošetrenej bioburiny a navyše bezobalový.
To je veľká výhoda, lebo aj napriek všeobecnému boomu bezobalových obchodov je v našom meste takýchto možností stále ako šafranu. Jediná čapovacia drogéria tu donedávna fungovala len ako spojená prevádzka s umastenou krčmou. O službu ste mohli požiadať pri lepkavom pulte, ku ktorému sa bolo treba predrať pomedzi štamgastov, ktorí sa za svet nevedeli dohodnúť, či voliť Kotlebu či Harabina, lebo teda ten Fico, aj keď je náš, to už doondil nadobro. A majiteľ nosil na košeli odznak All for Jan, čo bolo už úplne mätúce, ale aj to sú Topoľčany.
Čašníčky obsluhovali pivnú pípu profesionálne, s pestovanou jemnou i hrubou motorikou dbali na vyvážený pomer piva a peny, ale keď čapovali WC čistič vo vedľajšej miestnosti, vždy im ako naschvál vyprskol na stenu, podlahu a na mňa. Všetko nasvedčovalo tomu, že som bola jedinou zákazníčkou tejto čudesnej drogérie, aj vzhľadom na to, že miestnosť čím ďalej tým viac pripomínala skladisko krčmy. Pri poslednej návšteve som už mala problém odložiť si zberné nádoby, lebo všade boli nahádzané pivné sudy a kartónové krabice. A niekam sa musela vtesnať aj obsluhujúca čašníčka. Až som sa sama seba pýtala, či mi to naozaj stojí za to a nepôjdem si radšej kúpiť domestos do tesca.
Našťastie sa neskôr otvorila aj ďalšia čapovacia drogéria. Čistá a priestranná. Ale nanešťastie ju tento rok na jar zavreli, kvôli - poviem to tak harrypotterovsky - veďvietečomu. Vsadila som teda na vlastnú manufaktúru. A keďže začať by sa malo s niečím dostupným a jednoduchým, vyrobila som svoju prvú várku žihľavového šampónu. Žihľavu som trochu povarila, trochu premiešala, čo-to popridávala, trochu podľa receptu a trochu podľa seba, a zopár dávok načapovala do fľaše. Ak sa podarí, budem to čapovať vo veľkom. Tak znel biznis plán. Po zhliadnutí výsledku som o pilotné testovanie produktu požiadala svojho manžela, ktorý sa úlohy veľmi ochotne zhostil.
Prisahám, že keď vyšiel z kúpeľne, vyzeral ako Brandon Walsh. Akoby mu práve vytupírovali ofinu na natáčanie 90210. Tváril sa však rozpačito, krčil čelo, no celý Brandon. A ksicht mi natri bravčovou masťou, odfrkol znechutene. Nerozumela som, čo mu vadí, keď má taký báječný look, až kým som nevyskúšala svoj šampón tiež. O to nič, vlasy vyzerali skoro normálne. Jediný problém bol ten pocit cudzoty, keď si hrabnete do vlastného účesu, ktorý vám na hlave vznikol samovoľne ešte skôr, než vám vlasy vôbec uschli. Čiže za deň a pol. A to som do toho šampónu nastrúhala celé marseillské mydlo, ktoré som si šetrila na špeciálnu príležitosť.
Mám za sebou ešte niekoľko ďalších experimentov: Napríklad zubnú pastu, ktorá vypadáva z úst, v akomkoľvek uhle si ňou čistíte zuby, alebo levanduľovo-rozmarínový odpudzovač hmyzu, ktorý síce neodpudzuje hmyz, ale aspoň nemá žiadne ďalšie nevýhody. Z klinčekov v predzáhradke som si zaumienila vyrobiť klinčekovú masť. Zakúpila som si dokonca na tento účel bambucké maslo zo 100% karité. Ale dokázala by som vytrhať len tak chladnokrvne tie krásne žlto-oranžové kvety, v plnom rozpuku? Vlastnoručne zasadenú burinu? Moju jedinú pýchu? Priam na mňa kričali: Nechaj nás rásť. Tak som ich nechala rásť. A potom aj zvädnúť. Veď tým bambuckým maslom sa môžem natierať aj bez klinčekov, nie?
Po istom čase som domácu výrobu kozmetiky na všeobecnú úľavu rodinných príslušníkov nechala na zručnejších nadšencov a nadšenkyne. V repertoári mi ostal len domáci prací gél, ktorý sa mi prevažne darí. Málokedy síce vystihnem správnu konzistenciu, a tak ho raz musím odkrajovať lyžicou a inokedy liať to práčky celý krígel, ale funguje. Gél a dokonca aj práčka. Okrem toho, ide zima a v záhrade nič nerastie, ani bioburina.
Iba v pivnici je plno jabĺčok, z ktorých môj manžel už tretiu sezónu vyrába cider. Sleduje hladinu, prekladá demižóny, s napätím počúva šumenie kalnej tekutiny a počíta frekvenciu bubliniek. Každý máme svoje. Keď načapoval prvý tohoročný pohárik, môj otec povedal, že to vyzerá ako odvar z muchotrávky zelenej a v podstate mal pravdu, i keď mne skôr pripomínal rozomletú žihľavu s nastrúhaným marseillským mydlom. Ochutnávku manželovho cideru však neodmietam. Tak trochu mu to dlhujem, všakže.
Okrem toho oceňujem, že sa nevzdáva aj napriek občasným neúspechom a neprajným komentárom. Ak sa raz naša domácnosť preslávi čapovaným tovarom, pravdepodobne to nebude šampón, čo potečie prúdom z pípy, ale tovar z tunajších jabĺčok. Asi to tak bude lepšie. A prapradedo oproti na cintoríne si tiež bude môcť povedať, že sa do tej Ameriky nadarmo netrepal.
