reklama

Radšej dobre zamoriť, ako zle zaškôlkovať

Prvý deň v škôlke je veľká rodinná udalosť. Na stole nové pyžamo a papučky, v srdci rodičov zmes obáv a vzrušenia z nového. Ako na matury. Matka, ktorá by v tento deň zaspala, snáď ani neexistuje. Vlastne počkať, existuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Piateho septembra o trištvrte na osem ráno ma ťukaním na plece prebral z kómy môj otec. Že teda nerád ruší, ale či by ten malý nemal ísť dnes prvýkrát do škôlky. A vieš, že asi hej?

Bola to otrasná noc. O polnoci sme si s manželom podelili dvojičky a tíšili ich osve. Idú im zúbky. Ja inak neviem presne, kam idú, ale mohli by si zájsť na pár dní na dovolenku. Zaspala som niekedy pred svitaním, dieťa po mojom boku pravdepodobne tiež.

Vyletela som z postele. Je vycikaný? Chvalabohu. Vyberieš maslo? Šťastie, že sme staršiemu synovi stihli nachystať aspoň tie papuče a pyžamo. Ráno som ale zistila, že nový detský batôžtek ostal u mamy. Takže mám na výber: Buď mu veci zbalím do igelitky z Kauflandu, alebo do darčekovej tašky s vianočným motívom. Nakoniec som odkiaľsi vyhrabala svoj cyklistický batoh. Šírka akurát, len dĺžka na sotva metrového škôlkára trochu prepísknutá. Nevadí, na prvýkrát môže byť. Kým som do synčeka v pyžame súkala maslový chlebík, zobudil sa aj tata a v rekordnom čase všetci traja aj s dedom odfrčali do škôlky. Ja som ostala s dvojičkami, ktoré spokojne dospávali noc a bolo im to všetko fuk.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Syn vydržal v škôlke hodinu a pol. Na druhý deň o čosi dlhšie, ale ako povedala jedna z učiteliek, adaptácia bude náročnejšia. A tak sme sa rozhodli, že radšej pôjdeme na dovolenku k moru. Prvýkrát ako rodina s deťmi. Apartmán sme si rezervovali už pred mesiacom, ale do poslednej chvíle sme váhali. Ísť či nejsť, to je otázka. Zvládnu deti osemhodinovú cestu? Zvládneme to celé my? Teraz sme si povedali, vyskúšame. Keď sa nepodarilo dobre zaškôlkovať, možno sa podarí aspoň dobre zamoriť.

Ako pestúnku sme si pribalili deda. V balení mám za tie roky grif. Viem, že ak šiesty pasažier obsadí sedadlo v kufri, dvojkočík sa už nezmestí. Rozhodla som sa teda, že vezmeme "malý" jednokočík a k tomu detský nosič. Pripravila som ho do predsiene k ďalšej batožine, ktorú manžel nakladal do auta. Chceš zobrať aj nosič? pýta sa tata. Áno, odpovedám. Keď sme na pumpe kupovali prvú diaľničnú známku, nosič ešte stále smutne čakal v predsieni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak cestujete s troma malými deťmi osem hodín v aute, vaše duševné rozpoloženie závisí od toho, ako sa vnútorne prednastavíte. A kam sa posadíte. Najlepšie dopadol dedo - sadol si na miesto vedľa šoféra. Je strategicky najvýhodnejšie, pretože za prvé, nemusíte šoférovať. Maximálne načapujete šoférovi nealko radlera. Aj sebe môžete, ale tiež len nealko, pretože fungujete ako záložný šofér pre prípad, že by človeka za volantom trafil šľak. Vzhľadom na osadenstvo vozidla sa to môže ľahko stať. Za druhé, nemusíte sa venovať deťom, pretože na ne nevidíte. A čo je najdôležitejšie, ani oni nevidia na vás. Ani periférne. Dvojičky vo vajíčkach sú otočené v protismere jazdy a ich starší súrodenec sedí za vami, navyše v kufri. Môžete si bez obáv odbaliť horalku bez toho, aby ju od vás niekto žobronil (ak si dáte pozor a nebudete nahlas šušťať obalom). Ja osobne dokážem odbaľovať mily a horalky takmer nehlučne. Lenže teraz mi bol tento skill platný starú belu. Sedela som vzadu v strede medzi dvojičkami, zmierená s úlohou servisáka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa týka vnútorného prednastavenia, priznám sa, tak trochu som očakávala, že deti väčšinu času prespia, keďže cestujeme v noci. Lenže, chyba lávky. Dedo je tuhý fajčiar. Na prvej fajčiarskej pauze kdesi v Rakúsku sa vinou spiaceho motora pozobúdzali všetci zadní pasažieri vrátane mňa. Potom už nezaspal nikto. Bolo trištvrte na dve a do cieľa ostávalo cez päť hodín cesty. 

V takýchto chvíľach vás môže zachrániť iba dobrá muzika. U nás momentálne fičí album Peter, Vašo a Beáta: Deťom. Našťastie, lebo neviem, ako by som predýchavala päť hodín počúvania vianočných kolied, ktoré boli v kurze počas celého mája. Cédéčko do auta vzal manžel. On vlastne ten nosič zbalil, ale namiesto ergonomického vzal hudobný. Zachránil tým celú dovolenku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ozaj, poznáte pesničky z toho albumu? Kto bol v osemdesiatych rokoch dieťa, bude si pamätať. Sú celkom fajn. Sú určené pre deti, ale nie detinské - vtedy sa tak netlačilo na pílu. Ak ste si niekedy všimli obal albumu, nie sú tam žiadne prečančané farebné kostýmy, žiadne maľované fúzy ani klaunské nosy. Peter, Vašo a Beáta s vážnymi tvárami vystupujú z tmavého pozadia, zaliati zeleným diskotékovým neónom. Peter Nagy sa vôbec neunúval vziať si ani len čelenku so sovičkovým motívom a Beáta sa tvári, akoby práve z pomsty utopila susedovo mačiatko. Ale ako vravím, pesničky sú vydarené. Keď sme na hraničnom prechode otvárali okienko, ako odpoveď na colníkovo dobro došli mu zdnuka Vašo Patejdl ozrejmil, že psíček má na tvári malú lesklú guľku. A keď sme konečne dorazili do cieľa a ja som si obúvala tenisky, zistila som, že v jednej z nich mám načapovaného radlera. Našťastie, bol nealko.

Keď sme sa všetci vyspali, dovolenka už prebiehala priam katalógovo. Darmo, spánok a dobrá pestúnka sú na nezaplatenie. Dedo zvládal svoju úlohu bravúrne. Pri deťoch sa nenabehá, máme sa čo učiť. V jednej ruke detská fľaša s vodou, v druhej Ožujsko. A ešte si pritom občas zahrá aj mariášik na tablete. My, rodičia, si zase môžeme dovoliť takú roztopašnosť ako kúpanie v mori alebo večeru vo dvojici. Na prechádzkach v monokočíku štrngali o seba dve hlávky ako hrozná. Zmestili sa dobre a tlačili sa ľahko. Zbytočná investícia, ten dvojkočík, fakt. Vrátila som sa z rannej jazdy na bicykli po pobreží a našla som trojročného syna navlečeného v tričku svojho ročného brata. Na druhú stranu, aspoň toľko nevystrájal. Lepšie raz obliecť primalé tričko, ako stokrát zakázať kotrmelce na gauči. Dedo vie svoje.

Cesta späť nebola o nič lepšia ako cesta tam. Ale keďže sme cestovali cez deň, vhodnejšie sme sa prednastavili. Nie som si istá, či Prší prší a Keď si šťastný v mojom podaní predčí detské pesničky z osemdesiatych rokov, ale šofér bol rozhodnutý položiť život, len aby nemusel pustiť CD. 

Po príchode domov nám aj adaptácia šla lepšie. Postupne zmizol plač aj smútok. Syn sa do nového prostredia teší, ale najradšej zo všetkého má jazdu do škôlky autom. S Petrom, Vašom a Beátou.


 

Lenka Bajzíková

Lenka Bajzíková

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  80
  •  | 
  • Páči sa:  169x

Mám doma štokrlík a neviem si potichu kýchnuť. IG: krupica_firnajs Zoznam autorových rubrík:  Mama s.r.o.PostriežkyKuľtura baľšajaBežkyňa so záväzkamiAmbróz horekujeO miestach a ľuďochJa, moje kuchynské ja a Lenka

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu