Takže do tej skupiny dôchodcov som si dovolilaprifariť aj našincov, alebo respektíve dôchodcov k nám. V podstate je to jedno, lebo tajne dúfam, že k tomu "vlaky pre dôchodcov zadarmo" nedôjde.
Prečo v to dúfam? Lebo by sme radi cestovali.Všetci a dôstojne.
Cestuje babka (h ypotetická situácia) za vnúčatami z nejakých Šiah do Bardejova - veď jej dcéra lekárka sa tam privydala a našla prácu. Sľúbila, že na stanicu už príde pre mamku. A tak sa babka teší že pôjde zadarmo. N ebude vadiť 5 prestupov, ani 11 hodinová cesta - uvidí kus sveta, stretne zaujímavých ľudí no a hlavne peniaze čo by dala na vlak môže ušetriť pre Janka a Aničku, na zmrzlinu. A tak babka zbalí kufor, do druhej ruky barlu a príde na stanicu. Leeenže - ako nastúpiť? Premýšľa babka. Kufor jej pomohol vyložiť akýsi študent, lenže ju vyložiť nemôže! Babka má osteoporózu, aj doktor jej povedal aby sa chránila zlomenín. Bojí sa nechať si pomôcť, ale motivácia je silná. Tak sa babka prežehná a dcére bude tvrdiť že"tuším ju do toho vlaku strážny andel dvíhal" ale sťažka nastúpi, ani sama nevie ako. No ale v Čate to isté. A vlak trošku mešká, takže na prestup veľmi málo času. Ale výpravca je tvor hodný mena človek, no a ten keď vidí že babka robí čo môže, len nevládze, počká, kým ju do ďalšieho vlaku "andel strážny dvihne" a vypraví ho až vtedy. Babka ďakuje nebesiam a lístok má taký, že z Levíc už pôjde rýchlik, tam už azda majú peróny aj pre starých ľudí ... Omyl babka - nemajú. Rýchlik už odchádza keď do nejakého osobáku nakladajú človeka na vozíku."A mňa by tak nemohli? Veď ..." argumentuje babka sprievodcovi. Ten jej vysvetľuje pravidlá v ktorých sa po chvíli "stratila", no vie že nie lebo veď si plošinu neobjednala dva dn i dopredu a hlavne vďaka Bohu, nie je na vozíku. No hej, vďaka Bohu, to musí byť ťažký kríž, povzdychne si babka kdesi pri Dúbrave a zadrieme. V Košiciach jej dvere akurát tak zastavili, že musí vystúpiť do priechodu križujúceho koľaje. No musí, lebo za ňou čaká na ten istý úkon asi 10 ľudí, len ako, Bože ako? A tak sa pustí s vierou, že visí len pár centimetrov nad zemou. Tých centi bolo viac a tak unavená babka padá. Vďaka Bohu na vlastný kufor, takže sa jej nič nestalo, len sa veľmi vyľakala. Mili spolucestujúci jej podali barlu, aj sa popýtali či môžu nejako pomôcť, nobabka nikdy nebola nikomu na obtiaž. Vždy bývala ona tá, čo pomáhala. A tak milá babka volá dcére že veru zmena plánu, ona už na tie vlaky zadarmo neverí, nedá sa skaličiť na starobu, pôjde ona radšej autobusom. Jeden zmešká, lebo veď kým sa taká boľavá, unavená, dobrala na autobusovú stanicu tak škoda reči.
Možno ste prestali čítať už "za Čatou" lebo veď som pomiešala hrušky s jablkami. Lenže nie, vážení.
Každý dôchodca si rád zaplatí cestovný lístok, ak budú stanice a vlaky nie že pohodlné, ale pristupné. A to som fakt popísala "len" cestu človeka s jedn ou barlou. Nie.
Nepotrebujeme sa voziť vo vlakoch typu Orient expres. Nám úplne postačí aj 810, ak do nej budeme môcť pohodlne nastúpiť. A na to, aby sa udiali zmeny treba peniaze.
Áno, Aj tie od dôchodcov ...
