Eka Balašková
4 roky
V živote dospelého človeka čas, ktorý neskutočne rýchlo prejde. Prešiel aj v mojom, aj keď zvlášť jeden bol veľmi ťažký. Zvládla som ho, lebo ma ním sprevádzala jedna úžasná bytosť - ty.
Takmer nevidiaca osoba chodiaca po štyroch, sem tam po šiestich, funkcionárka Únie nevidiacich, postcrosserka, trochu blogerka a členka jednej úžasnej rodiny. Zoznam autorových rubrík: Sme medzi vami, Rodina, Próza, Úvahy (občas možno o ničom), Prečo mám rada ..., Súkromné, Nezaradené
V živote dospelého človeka čas, ktorý neskutočne rýchlo prejde. Prešiel aj v mojom, aj keď zvlášť jeden bol veľmi ťažký. Zvládla som ho, lebo ma ním sprevádzala jedna úžasná bytosť - ty.
Toto bola zlá noc. Vlastne ani nie tak zlá, ako nepríjemne teplá. O jedenástej som sa, mokrá ako myš, zobudila a zaspala som okolo tretej. Rovnako mokrá ako myš. Bolo horúco, veď aj teraz mám v izbe cca 31°C.
Nie že by som objavila bájny časostroj, len som sa vrátila do starorodičovského domu, kde sme s Jankou a rákošom bratrancov a sesterníc strávili nejedno leto. Nebola som tu trinásť rokov. Naposledy na dedkovom pohrebe, čo vôbec nebola príjemná „udalosť“.
Hlúpa otázka, možno si poviete. Ale to ani nie je tak otázka pre vás, je to skôr dôvod na zamyslenie pre mňa, pre vás možno trošku sonda do mojej duše a do života našej rodiny.
Dnes boli Janka s Danielkom u mňa. Prišli vlakom o pol jedenástej a mali sme na seba dosť času lebo oco, dedko Ervínko pre nich prišiel až okolo pol jednej.
Moja mama tomu hovorí "vrabce čvirikali", ja mám pre to pomenovanie "rodinné tamtamy" ale nech sa to nazve ako chce znamená to vždy jedno ...
U rodičov, teda doma, som nebola niekedy oc ocových narodenín. Tie oslavuje v máji, ja som sa v júni dostala do nemocnice. Vychádza to tak, že cca raz za mesiac maminka robí "veľký" nedeľný obed, keď sa doma pri stole stretne celá rodina.
Daniel je môj takmer (Bože, veď to bude už o mesiac!) trojročný synovec. Keď som bola v nemocnici jeho návštevy mi vždy vliali neskutočnú energiu, no na chirurgiu som ani ja, ani ostatní z rodiny nechcela aby chodil. Predsa len, ležala som v časti kde sa "stretávali" rôzne infekcie a imunitný systém takého drobca ešte nie je pripravený na to, aby prišiel s nimi do kontaktu.
Ako vonia letná Orava už z môjho nedávneho článku už viete. Svoje čaro má však aj zimná Orava. Aké mala kedysi pre nás? Čítajte ďalej ...
Predstavte si takúto situáciu. Vaša mama má už niekoľko rokov psychické problémy. Nedáte ju liečiť, dokonca ju bez problémov pošlete na kurz s dvadsiatimi ďalšími zrakovo postihnutými ľuďmi s tým, že "tí slepí si to aj tak nevšimnú". Že si to predstaviť neviete? Ani ja ... a predsa sa stáva aj to.
Minulý víkend by som si veru zopakovať nechcela. V mojej vodovodnej šachte sa rozhodli realizovať potkany. A nie hocijako, zobrali to ostrým útokom.