Cestu z Košíc do Komárna absolvujem dva, nožno trikrát do roka. To vtedy, keď má naša Ústredná rada Únie nevidiacich v tamojšom Krajskom stredisku nejakú poradu, prípadne zasadnutie. Tak tomu bolo aj zhruba pred rokom. Zvolila som "hornú" trať, predsa len po nej jazdia modernejšie súpravy ako cez Zvolen - tam jazdia vlaky ktoré pamätám spred 20 rokov keď som sa nimi prevážala do Levoče a domov. Aj teraz, na Bratislavu ťahá moderný klimatizovaný vlak. Teším sa, predsa len pohodlie do Bratislavy je fajn. Za pomoci vidiacej spolucestujúcej som si našla svoje miesto a usalašila som sa pri dverách. Ale chyba - už v Kysaku sa do nášho pohodového kupé začal vkrádať ... ako to slušne napísať ... záchodový smrádoček. V prvom momente mi napadlo - mladík ktorý k nám pristúpil si asi nechtiac oprel obuv o niečo veľmi nepríjemné. Mladík však v Poprade vystúpil a zo smrádočku už bol riadny zápach ktorý nezmizol až po Bratislavu. No inak to nebude, aj klimatizáciu treba "občas" vyčistiť. Lebo aj my, so sklonom k migrénam chceme, možno skôr potrebujeme cestovať ...
Pri takej dlhej ceste vás nevyhnutne aj telo požiada o presun do tej minimiestnôstky kde je najradšej každý sám. A presne toto sa mi stalo aj cestou do Spišskej, za priateľmi. No tak som sa vybrala na jeden koniec vozňa, dnu ma "nos nepustil". Na druhom konci vozňa som pod nohami zacítila vrstvu mokrého papiera, tak som tiež taktne vycúvala. V treťom vozni od toho môjho som si konečne povedala - maj rozum, urob čo treba a zmizni. Ale proti tomuto zariadeniu ani nos neprotestoval, aj podlaha bola suchá a bez vrstvy papiera, tak som sa s odevom na pol žrde zavesila nad záchod. Keď v tom ... ups, čo nám strechu ukradli? Nie, neukradli, len z nej na moju hlavu a následne na tričko crčala dažďová voda prefiltrovaná strechou vozňa.
ňCestujeme partia zrakáčov do Nitry na už neviem akú akciu ÚNSS. Najlepšie z nás vidí Jožko a aj ten má statočné "poopolníky" (pozn. - hrubé okuliare) Kopec srandy, kým nie je treba vystúpiť. Vtedy zistíme že dvere nášho kupé sa z nám neznámej príčiny nedajú otvoriť. Rozum, po chvíli ani mierna sila nezaberajú ... A previezť sa kvôli takejto veci nechceme. Nakoniec to vyriešila hrubá sila - ktorýsi z chalanov dvere podvihol a odsunul tak, že sme prekĺzli mierne vyklopenými dvermi a vystúpili tak, že nás výpravca "sprdol" kde sme zaspali.
Ešte stále niekomu chýba v našej železničnej doprave len to vifi?
