Prečo nadávam?
Lebo som len človek. Taký obyčajný, s jedmými nervami. A tie nie sú zo železa ale z neurónov a čo ja viem akých častíc. No a uznajte, tie tiež majú občas nárok na únavu materiálu (alebo niečo podobné) a keď sa tak stane sem-tam veru aj pevná brána úst niečo prepustí do sveta. Že vraj je to občas taký tlak že sa slová rozhodnú vyvaliť von. Buď ústami alebo mi bok vytrhnú. Ešte keby tak rukár odtrhnúť, ten by som dala zašiť a ideme ďalej. No uznajte, ako by som mohla chodiť s vytrhnutým bokom.
No a tiež nadávam, aj keď väčšinou len v duchu, keď sa mi niečo nedarí. Dlho sa o niečo pokúšam až si poviem dobre, ešte raz a vy... sa na to! A čuduj sa svete, práve vtedy sa mi to podarí. Nemohla som si zanadávať už skôr? No nemohla, lebo som idealista a myslím si že veci pôjdu aj po dobrom.
Za takmert nevyhnutné považujem nadávky tam, kde patria. To sú vtipy a niektoré filmy.Lebo keď už sa niekto odhodlá a povie sprostý vtip tak tam tá nadávka jednoducho patrí, keď je nahradená nejakým pazvukom už mi to príde neprirodzené a také "nasilu". No a filmy? Celkom chápem že distingvovaná dáma sa nebude vyjadrovať ako bíreš zo statku ale zase od úlohy zločinca nebudem očakávať že toho s kým sa rozpráva bude nazývať papľuhom akýmsi alebo ze niekoho pošle do hája zeleného.
Prečo nenadávam ľuďom?
Lebo sa mi to nepáči. Nepáči sa mi keď niekto niekomu nadáva. Nemám na mysli také tie kvázi nadávky ktoré sú svojim spôsobom priateľské (keď niekto povie strašne nechutný vtip tak mu poviem že je baranča alebo somár ale to nie je nadávanie v takom tom pravom slova zmysle) Neznášam keď si ľudia nadávajú len tak, lebo majú prirodzene "sprostý" slovník a už si neuvedomujú že to čo hovoria nie sú perly ale obsah žumpy.
A ľuďom nenadávam aj preto lebo ma moji rodičia ako dieťa učili že si musíme jeden druhého vážiť. Mojej maminke sa celkove nepáči keď nadávam a preto povedať pred ňou vulgátny výraz je takmer ako urážka. Máme s Jankou prísnu ale láskavú výchovu a u nás doma sa nikdy nenadávalo. No a už vôbec si neviem predstaviť že by moji rodičia jeden na druhého ... To by som neuverila svojim ušiam keby sa také niečo stalo.
Takže aj preto. Lebo si ľudí vážim aj keď niektorí ma presviedčajú o tom že ich si "stačí" vážiť menej ako tých ostatných. Ale aj tak to neznamená že im budem nadávať.
Vy nenadávate? Dobre robíte. Sú ľudia, ktorí ani mňa v živote nebudú počuť nadávať lebo sa to v mojej hlave pred nimi jednoducho nehodí. Ale nechcite, aby som v úzkom kruhu ľudí nehovorila veľmi sprosté vtipy ...
