Tentokrát sa konal už 21. ročník koncertu, ktorého výnos putuje na podporu miestnehodenného stacionára pre mentálne postihnutých, ktorí vo svojej chránenej dielni vyrábajú veľmi pekné výrobky.Organizátormi sú už tradične Dom Matice Slovenskej a miestny cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi AV.
Pred kostol som prišla s riadnym predstihom - keďže Bangovcov poznám už roky mali sme dohovorené stretnutie (niekde zlyhala komunikácia a to sa nakoniec nekonalo). Chvíľku sme sa s pánom farárom Krajcerom rozprávali a on medzitým tu pomohol do kostola mamičke s kočíkom, o chvíľu zase pánovi s hokejkami (príklad, ako má "vyzerať" jeden farár). Okolo pol piatej aj mne hovorí - choďte si aj vy kľudne sadnúť, lebo potom nenájdete miesto. Odkedy som tu, pri tomto koncerte býva kostol natrieskaný. A veru aj bol. Moje hokejky držali miesto mamine a Janke s Danielkom, keby nie, tak stoja niekde vzadu pri dverách.
Kostol bol plný detí - súrodencov a rodinných príslušníkov účinkujúcich, takže zabudnite na pokojnú, tichú atmosféru takýchto podujatí. Z lavíc sa často ozývali detské hlásky ktoré videli vystupovať svojho bračeka/sestričku a zlatý bol drobec, ktorý stojac pred publikom videl mamu ktorá si ich fotila - no musel ju spontánne pozdraviť.
Aj kamaráti a bratranec nášho Danielka vystupovali, o rok možno bude aj on ... Malých speváčikov striedali väčší, tých vystriedal spevácky zbor z Hurbanova a po troch hráčoch na flautu prišla Saša. Tá uviedla Maroša a keď ten začal spievať, použijem strašnú ale v tomto pripade stopercentne pravdivú frázu - jedno oko nezostalo suché (to skonštatovala vidiaca osoba, moja mama). Priznám sa, zimomriavky a slzy v očiach som mala aj ja. Po druhý krát som sa už ani netvárila ako hrdina - to vtedy, keď Maroš spieval pieseň pre všetky starostlivé mamy, pre tie, čo sa starajú o hendikepované deti zvlášť ...
Poslednú pieseň spievali účinkujúci aj s publikom, ktoré malo jej text na pozvánke.
Saša, Maroš, ďakujeme za úžasný zážitok a už teraz sa tešíme na júlové vystúpenie. A to už sa stretneme aj pri obede.
